Slovenské verejné financie sa po troch kolách konsolidačných opatrení v hodnote viac ako šesť miliárd eur naďalej nachádzajú vo vážnej nerovnováhe. Napriek úsiliu zlepšiť finančnú stabilitu štátu zostáva rozpočtový deficit na neudržateľnej úrovni a odborníci upozorňujú, že vláda bude pravdepodobne musieť prijať ďalší balík úsporných opatrení. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nejde len o dôsledok vonkajších kríz, ale najmä o výsledok dlhoročných politických rozhodnutí, ktoré zvýšili finančné zaťaženie štátu.
Rast deficitu a nesprávne konsolidačné nástroje
Rozpočtová rada vo svojej hodnotiacej správe uvádza, že vládny návrh rozpočtu na ďalší rok je nerealistický a jeho cieľ – udržať deficit na úrovni 4,7 % HDP – je nedosiahnuteľný. Očakáva, že reálny deficit bude bližšie k 5 %. Hlavným problémom je podľa odborníkov štruktúra zvolených opatrení. Viac ako tri štvrtiny konsolidačných krokov sú zacielené na zvýšenie príjmov formou vyšších daní a odvodov, pričom iba jedna štvrtina reprezentuje reálne škrty vo výdavkoch.
Kritika sa týka aj dočasnosti mnohých opatrení a ich obmedzeného vplyvu na dlhodobú stabilizáciu rozpočtu. Medzi faktory, ktoré najviac zaťažili verejné financie, patria trvalé opatrenia ako rodičovský balíček, fixácia dôchodkového veku či pravidelné trináste dôchodky. Tieto výdavky boli výrazne zvýšené bez zodpovedajúcich kompenzácií na strane príjmov alebo úspor, čo výrazne obmedzilo ekonomický manévrovací priestor štátu.
Tlaky na občanov a hrozba štvrtého balíka
Slovenské domácnosti a firmy už teraz nesú neprimeranú časť konsolidačného bremena. Podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť prídu zamestnanci a živnostníci v priemere o stovky eur ročne – bezdetné páry o 300 eur a rodiny s dvomi deťmi až o 700 eur. Na obzore sa však črtá ďalší, štvrtý konsolidačný balík, ktorý by mohol dramaticky zvýšiť záťaž pre obyvateľov. Opatrenia by mohli zahŕňať ďalšie zvyšovanie DPH alebo spotrebných daní, čo by okamžite zdražilo potraviny, služby a ďalší tovar dennej potreby.
Okrem zvyšovania daní by sa vláda pravdepodobne sústredila aj na hlbšie škrty vo verejných výdavkoch. To by mohlo znamenať nižšiu kvalitu a dostupnosť verejných služieb, ako napríklad zdravotníctva, verejnej dopravy či sociálnych dávok. Mnohé domácnosti, ktoré sú už teraz na hranici finančnej stability, by mohli čeliť ešte väčším problémom pri pokrývaní základných potrieb a služieb.
Riziká a dlhodobé dôsledky
Súčasný ekonomický vývoj je ovplyvnený nielen vnútornými faktormi, ale aj vonkajšími tlakmi, ako sú rast výdavkov na obranu a vyššie úroky z verejného dlhu. Rada tiež upozorňuje na nedostatočnú predvídateľnosť vládnych rozhodnutí, čo znižuje dôveru investorov a brzdí ekonomický rast. Chýbajúci dlhodobý plán konsolidácie zhoršuje celkovú situáciu a vytvára neistotu v podnikateľskom sektore.
Okrem ekonomických a finančných dopadov sa črtajú aj významné sociálne riziká. Neustále zvyšovanie tlaku na občanov môže viesť k zhoršeniu kvality života, prehlbovaniu sociálnej frustrácie a odchodu mladých ľudí do zahraničia za lepšími príležitosťami. Ak nenastane zásadná zmena v nastavení verejných financií a prístupe k ekonomickému manažmentu, Slovensko sa môže postaviť pred ešte náročnejšie výzvy v nasledujúcich rokoch.
