Na Slovensku sa od začiatku nového roka očakáva výrazné zdražovanie základných potravín, čo výrazne ovplyvní rozpočty domácností. Pekári oznámili, že zvýšenie cien chleba, rožkov a ďalších pekárenských výrobkov bude v priemere dosahovať až 10 %. Dôvody tohto vývoja sú viaceré, pričom najväčšiu úlohu zohráva kombinácia historického nárastu minimálnej mzdy a takzvaného konsolidačného balíčka zavedeného vládou.
Rast nákladov pre pekárne a zamestnávateľov
Minimálna mzda sa od januára 2026 zvýši na novú historickú úroveň 915 eur mesačne, čo znamená nárast o 99 eur v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Pre mnohé firmy vrátane pekární však toto opatrenie prináša náročné finančné dôsledky. Najväčším problémom sú zákonné príplatky na nočnú prácu, víkendy a sviatky, ktoré sú na výšku minimálnej mzdy naviazané. V prípade pekární, ktoré vykonávajú až 80 % práce v nočných hodinách, to dramaticky zvyšuje celkové mzdové náklady.
Riaditeľ jednej z najväčších pekárenských spoločností opísal situáciu ako kritickú. Len jeho firma, s takmer tisíckou zamestnancov, očakáva navýšenie nákladov o 516-tisíc eur ročne. Takéto zvýšenie si spoločnosti pochopiteľne nemôžu dovoliť absorbovať, a preto sú nútené premietnuť ho do výsledných cien výrobkov. Navrhované riešenie, ako oddelenie príplatkov od minimálnej mzdy, však zatiaľ nebolo zavedené.
Zavedenie konsolidačných opatrení
Okrem nárastu minimálnej mzdy čelia podniky aj ďalším výzvam, ktoré vyplývajú z tretieho konsolidačného balíčka. Tento legislatívny súbor obsahuje množstvo zmien, ktoré ešte viac zaťažujú podnikateľský sektor. Medzi najdiskutovanejšie opatrenia patrí zavedenie transakčnej dane, predĺženie povinného poskytovania práceneschopnosti zamestnancom a zvýšenie odvodových sadzieb. Zároveň sa mení systém progresívneho zdaňovania príjmov, čo zasiahne tak jednotlivcov, ako aj firmy.
Konsolidačný balíček navyše zavádza vyššiu DPH na nezdravé potraviny, obmedzuje odpočítanie DPH pri firemných vozidlách a postupne skracuje podporu v nezamestnanosti. Pre živnostníkov je výnimočne nepriaznivé zvýšenie minimálnych odvodov a skrátenie odvodových prázdnin. Aj keď štát plánuje šetriť, napríklad zmrazením platov vo verejnej správe a rušením menších úradov, odborníci upozorňujú, že tieto kroky nepostačujú na kompenzáciu záťaže prenesenej na súkromný sektor.
Zdražovanie v praxi
Pre spotrebiteľov sa nové opatrenia prejavia najmä vo forme vyšších cien v obchodoch. Od januára majú ceny pekárenských výrobkov vzrásť v priemere o 10 %. Cena najlacnejšieho rožka tak stúpne z 11 centov na 12 centov a u chleba sa očakáva zdraženie o 15 centov či viac. Hoci výrobcovia stanovujú odhadované ceny, konečnú cenu tvorí aj obchodná marža reťazcov, ktoré môžu celé zvýšenie posunúť na zákazníkov.
Vo svetle uvedených zmien je pre podniky nevyhnutné hľadať riešenia na zníženie vplyvu zvyšujúcich sa nákladov. Bez väčších legislatívnych úprav sa však zdražovanie stane všeobecným javom a finančné dosahy silno pocítia ako firmy, tak bežní spotrebitelia.
