Slovenskí podnikatelia a živnostníci od nedávna čelia novej daňovej povinnosti, ktorou je daň z finančných transakcií. Táto legislatívna zmena ich okrem samotnej dane navyše núti vytvoriť si špeciálny transakčný účet pre všetky platby spojené s podnikateľskou činnosťou, vrátane úhrad sociálnych a zdravotných odvodov. No ako vážne je, ak živnostník nedopatrením uhradí odvody zo svojho osobného bankového účtu? Podľa analytičky Daňového fóra Slovenska Alice Ordy Oravcovej toto pochybenie vo väčšine prípadov pokutu neznamená.
Odvody platené zo súkromného účtu: Živnostníkom pokuta nehrozí
Zákon o dani z finančných transakcií obsahuje viacero výnimiek, ktoré pomáhajú v konkrétnych prípadoch zabrániť vzniku sankcií. Platby poistného do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní sú explicitne uvedené medzi transakciami, ktoré od platenia tejto dane ostávajú oslobodené bez ohľadu na to, či živnostník úhradu spraví z podnikateľského alebo súkromného účtu. Finančná správa v tomto prípade nebude vyžadovať ani dodatočné oznámenie o transakcii, ani doplatenie dane.
Napriek tomu však zostáva základné pravidlo v platnosti: podnikateľské výdavky je potrebné striktne realizovať iba cez vyhradený transakčný účet. V prípade nesprávne realizovaných podnikateľských platieb, ako napríklad platby faktúr od dodávateľov za tovary a služby uskutočnené zo súkromného konta, má daňovník povinnosť predložiť špeciálne Oznámenie o dani z finančných transakcií a zaplatiť príslušnú daň. Poradenstvo preto dôrazne odporúča dodržiavať platnú legislatívu a podnikateľské financie striktne oddeliť od súkromných.
Živnostníkom svitá na lepšie časy, transakčnú daň chce vláda zrušiť
Dlho kritizovaná daň z finančných transakcií, ktorej zavedenie významne zaťažilo najmä malé podnikateľské subjekty a živnostníkov, by mohla byť čoskoro zrušená. Vláda aktuálne rokuje podľa návrhu predsedu SNS Andreja Danka o zrušení tejto špecifickej daňovej povinnosti pre všetkých živnostníkov a drobných podnikateľov, ktorých ročný obrat neprekračuje 100-tisíc eur. Tento krok má výrazne pomôcť podnikateľom, nakoľko daňová záťaž bola pre viacerých drobných podnikateľov hranične likvidačná.
Má to však svoju cenu. Zrušenie transakčnej dane znamená výpadok príjmov pre štátny rozpočet, ktorý štát plánuje kompenzovať zrušením najmenej dvoch dní pracovného pokoja. Ako prvý deň na vymazanie zo zoznamu štátnych sviatkov, teda dní pracovného pokoja, bol navrhnutý 17. november. Podobným spôsobom bol v minulosti zrušený už sviatok 1. septembra — Deň Ústavy SR.
Ťažkosti s týmto návrhom upozornila aj Konfederácia odborových zväzov, ktorá varuje pred citeľným ekonomickým dopadom najmä pre ľudí so základnými príjmami. Zamestnanci, ktorí budú nútení pracovať v dňoch, ktoré boli doteraz klasifikované ako dni pracovného pokoja, prídu o nárok na zvýhodnené príplatky. Tieto príplatky predstavovali až 100 percent ich priemerného hodinového zárobku. Napríklad zamestnanec odmeňovaný minimálnou mzdou 816 eur mesačne, čo zodpovedá hodinovej sadzbe 4,690 eur, príde počas jedného osemhodinového pracovného dňa bez sviatku o príplatok približne 37,5 eura. Po novom dostane za prácu odvedenú v pôvodný sviatočný deň plat iba bežného pracovného dňa bez ďalšieho finančného bonusu.
Zrušenie sviatkov môže mať negatívny vplyv na zdravie pracovníkov
Okrem očividného ekonomického aspektu sa odborová konfederácia vyjadrila aj k ďalšiemu riziku zrušenia sviatkov ako dní pracovného pokoja. Podľa odborárov by takéto rozhodnutie mohlo negatívne ovplyvniť aj kvalitu pracovnej pohody, zdravotný stav či produktivitu zamestnancov. Slovensko už teraz eviduje nadpriemernú týždennú pracovnú dobu na úrovni 39,6 hodiny, zatiaľ čo celoeurópsky priemer činí 37,1 hodiny. Navyše vyše 23 percent pracovníkov vykonáva svoju činnosť v režime zmennosti, čo patrí k najvyšším podielom v EÚ. Až 15,8 percenta zamestnancov pravidelne pracuje v sobotu, 12,2 percenta v nedeľu a vyše 11 percent pracuje v nočných hodinách.
Obavy vyvoláva najmä riziko pre prepätie, vyčerpanie a stres vyplývajúce zo zvýšenej únavy pracovníkov. Odborové združenia preto apelujú na opatrnosť a zdržanlivosť zo strany vlády, pokiaľ ide o ďalšie obmedzovanie dní voľna. Vláda je tak postavená pred náročné rozhodnutie, kedy musí vyvažovať záujmy podnikateľov s potrebami a komfortom bežných zamestnancov. Najbližšie mesiace ukážu, akým spôsobom túto situáciu napokon vyriešia.
