Scenár, v ktorom sa zo dňa na deň zastaví dodávka vody, prestane fungovať elektrina, obchody zostanú bez zásob a mobilná sieť skolabuje, nie je len námetom pre katastrofický film. Civilná ochrana s takouto situáciou reálne počíta a štáty upozorňujú, že prvé hodiny a dni krízy si ľudia musia zvládnuť najmä sami.
Česká republika preto rozbehla rozsiahlu informačnú kampaň. Inšpirovala sa dlhodobým prístupom Fínska a do 5,2 milióna poštových schránok doručila brožúru s názvom „72 hodín“. Podľa Správ STVR má dokument obyvateľom názorne priblížiť, ako prežiť úvodné tri dni akejkoľvek mimoriadnej udalosti bez okamžitej pomoci štátu.
Prvé tri dni bez systému
Podstata českej príručky je jednoduchá. Počas prvých 72 hodín nemusia fungovať čerpacie stanice, lekárne ani platobné terminály a záchranné zložky môžu byť preťažené. Jan Paťawa z českého ministerstva vnútra upozorňuje, že ľudia nemajú rátať s bežným komfortom a práve schopnosť postarať sa o seba a blízkych rozhoduje o ďalšom priebehu krízy.
Dôraz sa kladie na domácu sebestačnosť. Nevyhnutné sú zásoby balenej vody, trvanlivé potraviny, ktoré si nevyžadujú varenie, a základné lieky. Keďže pri výpadku elektriny nefungujú bankomaty ani pokladničné systémy, odporúča sa mať doma aj hotovosť v menších bankovkách. Brožúra zároveň vysvetľuje, ako sa bezpečne ukryť či postupovať pri nariadenej evakuácii.
Rádio namiesto internetu
Získavanie informácií je v kríze kľúčové, no práve internet a televízia môžu prestať fungovať ako prvé. Česká príručka preto odporúča jednoduché analógové rádio na batérie alebo s kľukovým pohonom. Ide o jeden z mála spoľahlivých zdrojov overených správ v situácii, keď sú mobilné siete a online služby nedostupné.
Odporúčania platia aj pre Slovensko
Na podobné krízové scenáre sa pripravuje aj Slovensko. Ministerstvo vnútra SR zverejnilo vlastné odporúčania pre obdobie krízy či ozbrojeného konfliktu, ktoré sú dostupné najmä v digitálnej podobe a sčasti aj v tlači. Štátna tajomníčka Lucia Kurilovská uviedla, že slovenská brožúrka pracuje s konkrétnymi modelovými situáciami.
Súčasťou odporúčaní je aj takzvaný pohotovostný vak. Ten má byť zbalený vopred a pripravený na okamžité použitie pri poplachu alebo evakuácii. Slovensko má zároveň systém včasného varovania pokrývajúci približne 85 percent obývaného územia, vďaka čomu dokáže pomocou sirén upozorniť na priemyselné havárie, živly aj možné vzdušné útoky.
Prezident Hasičského a záchranného zboru Adrián Mifkovič pripomína, že v extrémnych situáciách, napríklad pri teroristickom útoku, je základným pravidlom nehrať sa na hrdinu a čo najrýchlejšie sa dostať do bezpečia. Prvú pomoc má zmysel poskytovať až po odznení bezprostrednej hrozby, pričom pri zranených platí zásada venovať sa prednostne tým, ktorí sú ticho, pretože bývajú v najvážnejšom ohrození života.
