Tranzit zemného plynu cez Českú republiku do Slovenska zažil v lete výrazné výkyvy. Zatiaľ čo v júli došlo k prudkému nárastu objemu prepravy, na začiatku augusta sa tok prakticky zastavil. Táto situácia vrhá nové otázniky nad rozhodnutím českej vlády zoštátniť spoločnosť Net4Gas, ktorá spravuje plynovodnú infraštruktúru. Pre české domácnosti to navyše môže znamenať výrazné zvýšenie cien plynu.
Tranzitná rola Česka pod tlakom
Česko prišlo o status kľúčovej tranzitnej krajiny v roku 2022 po odstavení dodávok plynu cez plynovod Nord Stream. V nádeji získať späť tento význam zoštátnila česká vláda v roku 2023 spoločnosť Net4Gas. Očakávania, že tranzitné poplatky prinesú štátu príjmy, sa začali napĺňať v júli 2025, keď sa tok plynu smerom na Slovensko cez hraničný bod Lanžhot prudko zvýšil. Avšak už 1. augusta dodávky klesli takmer na nulu, čo ohrozilo obnovu príjmov z tejto prepravnej funkcie.
Podľa analýz môžu zmeny na európskom trhu so zemným plynom spôsobiť, že Česká republika príde o túto tranzitnú rolu natrvalo. Kľúčovým faktorom je rozhodnutie Slovenska od roku 2026 dovážať plyn výhradne z Ruska na základe dlhodobých zmlúv. Mechanizmus, ktorým Európska únia zakáže nákupy ruského plynu na spotovom trhu, však umožní slovenskému SPP a maďarskému MVM zvýšiť objem importu ruského plynu, čím sa Česká republika dostane na vedľajšiu koľaj.
Rastúce náklady na plynovodnú sieť
Energetická situácia v Česku tak nielenže komplikuje postavenie krajiny v tranzite plynu, ale aj zvyšuje náklady spojené s údržbou rozsiahlej plynovodnej siete. Nezáleží na tom, či je plynovod plne využitý alebo nie, jeho prevádzka je finančne nákladná. Pri neexistencii dostatočných tranzitných poplatkov hrozí, že tieto náklady sa premietnu do cien plynu pre domácnosti. Ide o citlivú tému, keďže regulovaná cena je súčasťou účtov za energie a jej zvýšenie môže negatívne ovplyvniť celý rad českých rodín.
Slovenské zásoby a ceny plynu
Zatiaľ čo Česko čelí výzvam, Slovensko sa sústreďuje na stabilizáciu dodávok plynu pre nadchádzajúce roky. V roku 2025 Slovenský plynárenský priemysel oznámil plán naplniť podzemné zásobníky na plnú kapacitu do konca októbra, čím chce zabezpečiť stabilnú vykurovaciu sezónu. Celková kapacita zásobníkov predstavuje viac než 35 TWh, pričom ročná spotreba krajiny dosahuje približne 48 TWh. Slovensko taktiež diverzifikuje trasy dodávok cez Maďarsko, Rakúsko a Česko, čím znižuje riziko výpadkov.
V otázke cien plynu slovenská vláda plánuje ukončenie plošného dotovania a prechod na adresnejšiu podporu. Premiér Robert Fico ubezpečil, že ceny energií pre väčšinu domácností zostanú nezmenené aj v roku 2026, pričom pomoc zostane dostupná pre prípadné ohrozené skupiny. Ceny elektriny pre rok 2026 sú považované za vyriešené, no detaily finálnej podoby podpory stále čakajú na schválenie.
Energetická situácia v strednej Európe poukazuje na prepojenosť krajín v regióne, ich závislosť od kľúčových dodávateľov a potrebu strategického plánovania zo strany vlád. Napriek očakávaným výzvam zostáva prioritou zabezpečiť stabilné dodávky energií pre obyvateľstvo v rámci možností jednotlivých štátov.
