Po tom, ako Spojené štáty podnikli rozsiahle letecké útoky na tri hlavné iránske jadrové komplexy, sa vzťahy medzi Washingtonom a Teheránom dostali na kritický bod eskalácie. Táto vojenská operácia sa uskutočnila v nedeľu a spustila okamžitú diplomatickú krízu na pôde OSN, ako aj neistotu na medzinárodných trhoch v dôsledku obáv o ďalší vývoj na Blízkom východe.
Rozdelenie svetových mocností na pôde OSN
Bezprostredne po útokoch zvolal Irán mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, aby túto americkú vojenskú akciu označil za zásadné porušenie medzinárodného práva a Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Iránsky veľvyslanec pri OSN, Amír Saíd Iravání, v tejto súvislosti uviedol, že Teherán považuje krok USA za faktické vyhlásenie vojny a ponecháva si právo na vojenskú odvetu. Iránska strana zároveň podozrieva Izrael zo zasahovania do rozhodovacieho procesu Spojených štátov, ktorým mal údajne podnietiť administratívu prezidenta Donalda Trumpa ku konfliktu, ktorý bude ekonomicky náročný a strategicky neodôvodniteľný.
Spojené štáty dostali od Izraela jasnú diplomatickú a politickú podporu. Izraelský veľvyslanec v OSN, Danny Danon, zdôraznil, že USA nemali inú možnosť než zasiahnuť vojenskou silou. Zdôraznil zároveň, že zotrvanie v nečinnosti by mohlo spustiť nepredvídateľnú reťaz udalostí s negatívnymi dôsledkami nielen pre Izrael a región, ale aj pre celý svet. Čína a Rusko naopak tento útok dôrazne odsúdili a vyzvali na okamžitý návrat k diplomatickému riešeniu. Čínsky veľvyslanec Fu Cchung trval na tom, že ozbrojeným konfliktom nemožno dosiahnuť stabilitu a že existuje množstvo nevyužitých diplomatických prostriedkov, ktoré by ešte mohli byť účinné. Ruská strana pripomenula dôsledky chýb spred dvadsiatich rokov, keď USA zasiahli Irak na základe spochybniteľných dôkazov, čo viedlo k dlhotrvajúcej kríze s ťažkými ekonomickými aj humanitárnymi dôsledkami. Moskva varovala, že súčasný vývoj môže viesť k podobne vážnym následkom.
Globálne ekonomické trhy pociťujú neistotu
Eskalácia napätia medzi USA a Iránom okamžite vyvolala neistotu na svetových burzách, pričom analytici označili situáciu za potenciálne kritickú pre globálnu ekonomiku. Región Blízkeho východu je zodpovedný za približne tretinu celosvetovej produkcie ropy, preto akékoľvek narušenie jeho stability významne ovplyvní medzinárodné dodávky surovín, primárne prostredníctvom kľúčového Hormuzského prielivu. Experti varujú, že pokračujúca eskalácia konfliktu pravdepodobne povedie k rastu cien ropy a možnému prehlbovaniu globálnej ekonomickej krízy, ktorá sa stále zotavuje zo série inflačných šokov.
Okrem nárastu cien energií je reálnou hrozbou aj rast nákladov na poistenie lodnej dopravy, čo by výrazne zaťažilo logistické reťazce a nepriaznivo ovplyvnilo cenu spotrebného tovaru celosvetovo. Momentálne investori čelia prudkej volatilite a neistote, ktorá môže v prípade ďalšej vojenskej konfrontácie prerásť do výraznejšieho poklesu investičnej dôvery, čo by ešte viac ochladilo investičnú ochotu vo viacerých regiónoch sveta.
Medzinárodné spoločenstvo stojí pred dôležitou strategickou voľbou
Aktuálny vývoj v konflikte medzi Teheránom a Washingtonom postavil svetové mocnosti a medzinárodné spoločenstvo ako celok pred ťažké strategické rozhodnutia. Spojené štáty iniciovali úsilie o jednoznačné oficiálne odsúdenie iránskeho jadrového programu a vyzvali Irán, aby prestal s agresívnou rétorikou voči Izraelu. USA tvrdia, že nedávno vykonaná vojenská operácia bola nevyhnutná a mala za cieľ zabezpečiť globálnu bezpečnosť.
Proti takémuto postupu stoja krajiny na čele s Čínou a Ruskom, ktoré odmietajú legitimizovať použitie vojenskej sily pred úplným vyčerpaním diplomatických možností. Podľa diplomatických pozorovateľov je teraz kľúčové, akú taktiku zvolí iránska vojenská a politická špička v nasledujúcich dňoch. Od tejto reakcie budú závisieť nielen ďalšie diplomatické vzťahy a potenciálny vojenský konflikt, ale aj smerovanie svetového hospodárstva v blízkej budúcnosti.
Globálne trhy i politici sú pripravení aj na scenáre otvorenej vojenskej konfrontácie. Rozhodnutie Iránu, či sa pustí do odvetných krokov, bude zásadné nielen pre regionálnu bezpečnosť na Blízkom východe, ale aj pre dlhodobé zotavovanie sa svetovej ekonomiky, ktorá momentálne balansuje na okraji recesie.
