Slovenská vláda prijala nový zákon o energopomoci, ktorým zavádza zmenu doterajších plošných dotácií na adresnejší model podpory energií. Kľúčovým prvkom nového systému je vznik informačnej databázy občanov, pričom podpora má byť zabezpečená pre až 90 % domácností. Tento krok však vyvoláva výraznú kontroverziu, nakoľko sa ruší možnosť odmietnuť zber osobných údajov.
Sústredenie na adresnosť pomoci
Novoprijatý zákon je navrhnutý tak, aby umožnil flexibilnú reakciu na pohyby cien energií. Konkrétne detaily prináleží už len vláde, ktorá ich bude určovať prostredníctvom samostatných nariadení. Tieto detaily zahŕňajú kritériá na udelenie pomoci, jej podobu a výšku. Odhaduje sa, že tento mechanizmus pomoci spolu s vybudovaním informačného systému bude stáť takmer pol miliardy eur a bude financovaný z nevyužitých eurofondov.
Podľa ministerky hospodárstva by pomoc mala byť dostupná pre väčšinu domácností, čo znamená, že až 90 % obyvateľov dostane podporu buď vo forme zastropovaných cien energií, alebo cez energetické poukážky. Tento vysoký podiel prijímateľov však vyvoláva otázky ohľadom skutočnej adresnosti nového systému.
Povinný zber osobných údajov
Jedným z najvýznamnejších aspektov nového zákona je zber údajov o občanoch, ktorý bude povinný bez možnosti nesúhlasu. Novovytvorený informačný systém spojí údaje z rôznych štátnych inštitúcií ako kataster nehnuteľností, finančná správa, Sociálna a zdravotná poisťovňa a iné. Toto opatrenie znamená vznik najrozsiahlejšej databázy obsahujúcej informácie o príjmoch, majetku, sociálnej situácii či spotrebe energií obyvateľov Slovenska.
Vláda sľubuje, že systém bude vysoko bezpečný, hostingom v cloude s inovatívnymi ochrannými opatreniami a automatickým mazom či anonymizáciou údajov po ich spracovaní. Kritici však upozorňujú, že tak obrovské množstvo citlivých informácií môže byť v budúcnosti zneužité alebo sa stať cieľom kybernetických útokov.
Otázky ostávajú nezodpovedané
Aj napriek tomu, že zákon už bol schválený, občania stále nevedia presné podmienky poskytnutia pomoci. Kľúčové údaje, ako sú príjmové hranice pre získanie podpory alebo konkrétna výška príspevkov, zostanú neznámou až do vydania príslušného nariadenia vlády. Tento stav vytvára neistotu a sťažuje domácnostiam finančné plánovanie.
Finančné krytie celého systému z európskych prostriedkov je viazané na vyjednanie Slovenska v Bruseli, pričom ide o zdroje, ktoré by bez projektov prepadli. Zároveň však Slovensko čelí tlakom na prijatie tvrdších sankcií voči Rusku vrátane ukončenia dovozu fosílnych palív, čo môže ovplyvniť ďalší rozvoj energetickej politiky krajiny.
Nový zákon prináša istotu pre väčšinu domácností, že v prípade energetických kríz budú podporené. Kontroverzné opatrenia, ako je povinný zber údajov, však vyvolávajú obavy o ochranu súkromia a efektívnu adresnosť systému.
