V tretej vlne konsolidácie predstavilo ministerstvo financií balík 22 opatrení v celkovej výške 2,7 miliardy eur. Najväčšiu časť tvorí zvýšenie zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod, ktoré sa dotkne zamestnancov aj samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Tento krok má priniesť do rozpočtu 358 miliónov eur. Štát sa pritom zameriava na rýchle zlepšenie príjmov prostredníctvom úprav, ktoré nezasahujú sadzby dane z príjmu, ale majú okamžitý efekt po ich zavedení.
Zmeny vo výpočte odvodov pre SZČO
Pre SZČO bude kľúčovou novinkou zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu od roku 2026. Aktuálne sa minimum počíta z 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, no od roku 2026 tento podiel vzrastie na 60 %. Pri očakávanej priemernej mzde za rok 2024 vo výške 1 524 eur stúpne minimálny vymeriavací základ z 762 eur na 914,40 eura, čo znamená nárast o 152,40 eura.
Z tejto zmeny sa automaticky zvýšia aj minimálne sociálne odvody, ktoré sú vo výške 33,15 % vymeriavacieho základu. SZČO, ktoré doteraz platili iba zákonné minimum, zaplatia namiesto doterajších 252,60 eura mesačne až 303,12 eura. Rozdiel predstavuje 50,51 eura mesačne.
Zdravotné odvody sa v roku 2026 zvýšia nielen kvôli úprave vymeriavacieho základu, ale aj samotnej sadzby, ktorá sa zvýši z 15 % na 16 %. Pri minimálnom vymeriavacom základe to znamená nárast z pôvodných 114,30 eura na 121,92 eura mesačne, čo predstavuje rozdiel 7,62 eura. Celkovo tak budú SZČO na zákonnom minime platiť mesačne o 58,13 eura viac. Ročný nárast sa vyšplhá až na 697,56 eura.
Vplyv na zamestnancov a podnikateľov
Navýšenie zdravotných odvodov pocítia aj zamestnanci, ktorým sa zvýšená sadzba automaticky premietne do celkových odvodov z hrubej mzdy. Výsledkom bude nižšia čistá mzda. Dopad výrazne závisí od výšky hrubej mzdy a nastavenia zamestnávateľských benefitov. Zmena sa prejaví bez potreby ďalších úkonov na strane zamestnanca.
Pre nové SZČO prinesie zvýšenie minimálnych odvodov nutnosť dôkladnejšie plánovať cash flow, aby ich vyššia mesačná finančná záťaž v slabších mesiacoch neohrozila. Podnikatelia s nižšími alebo sezónnymi príjmami budú musieť starostlivejšie zvážiť svoju prevádzkovú efektivitu, pričom zmena môže u niektorých vyvolať tlak na optimalizovanie nákladov či hľadanie alternatívnych foriem podnikania.
Vplyv na verejné financie
Zo strany štátu má kombinácia týchto opatrení za cieľ rýchlo posilniť príjmovú časť verejných financií a stabilizovať systém sociálneho a zdravotného poistenia. Vyšší výber odvodov má prispieť k zníženiu deficitu štátneho rozpočtu a zároveň lepšie pokryť plánované výdavky. Opatrenia sú tiež sprevádzané zlepšením vymáhania nedoplatkov, keď sa namiesto zdĺhavých správnych konaní plánuje využívať efektívnejšie rozkazné konania.
Celková reforma tak láka pozornosť podnikateľskej verejnosti, ktorá sa na nové pravidlá musí pripraviť už v predstihu. Najmä pre menšie podniky a SZČO môže byť tento zásah citeľnou položkou v ich mesačných výdajoch, no z pohľadu štátu ide o krok smerujúci k dlhodobejšej finančnej stabilite.
