Rozhodnutie vlády zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov vyvolalo reakciu jeho vedenia, ktoré upozorňuje, že takýto krok zasahuje do nezávislosti systému chrániaceho whistleblowerov. Úrad tvrdí, že vláda mení pravidlá bez zákonného aj vecného dôvodu a ohrozuje dôveru ľudí, ktorí upozorňujú na nezákonné konanie na pracovisku.
Kritika zásahu do nezávislosti
Vláda na mimoriadnom rokovaní rozhodla, že úrad úplne zanikne a nahradí ho nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Podľa vedenia súčasného úradu však nejde o odborný krok, ale o snahu prostredníctvom účelovej zmeny odstrániť jeho vedenie. Uvádza, že návrh nemá žiadne vecné ani právne odôvodnenie a priamo narúša stabilitu mechanizmov, ktoré majú chrániť oznamovateľov pred odvetou. Zároveň pripomína, že verejnosť nemôže veriť štátu, ktorý upravuje pravidlá podľa okamžitých politických potrieb.
Snahy o zásah do vedenia úradu prichádzajú po tom, ako úrad udelil tri pokuty a rozhoduje o štvrtej sankcii voči ministerstvu vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka a opakovane upozorňoval na riziká pripravovaných legislatívnych zmien. Zároveň bratislavský Správny súd aj Súdny dvor Európskej únie potvrdili správnosť postupov úradu v prípadoch chránených policajtov. Napriek tomu práve minister vnútra, ktorý je podľa úradu v zjavnom konflikte záujmov, predložil návrh zmien.
Otázniky okolo legislatívneho procesu
Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová pripomína, že do funkcie ju vo februári 2021 zvolila Národná rada SR po riadnom a transparentnom výberovom procese, ktorý zahŕňal verejné výberové konanie a verejné vypočutie pred odbornou komisiou. Tvrdí, že snaha politikov odstrániť súčasné vedenie nie je reakciou na pochybenia, ale na riadne plnenie zákonných povinností. Podľa nej ide o signál, že ochrana oznamovateľov sa môže meniť vždy, keď sa dotkne rozhodnutí politických predstaviteľov.
Úrad upozorňuje, že ak by mal štát skutočný záujem zefektívniť ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov, postačilo by rozšíriť existujúce kompetencie úradu novelou zákona bez rušenia zabehnutého a funkčného orgánu. Zároveň odmieta argument vlády o nevyhnutnosti skráteného legislatívneho konania, keďže podľa úradu nie je zrejmé, akým hospodárskym škodám alebo bezpečnostným rizikám by sa malo predchádzať. Podobný názor vyjadril na sociálnej sieti aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý uviedol, že na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona nevidí splnené zákonné podmienky.
Obavy o bezpečnosť citlivých dát
Okrem zásahu do nezávislosti úradu sa podľa jeho vedenia vytvára aj riziko narušenia ochrany osobných údajov oznamovateľov. Úrad upozorňuje, že účelová zmena osôb vo vedení, ktoré sa budú môcť oboznamovať s citlivými dátami oznamovateľov, predstavuje zásah do integrity činnosti úradu aj narušenie dôvernosti doterajších konaní. Dlugošová dodáva, že občan nemôže veriť štátu, ktorý si mení pravidlá podľa momentálnych politických potrieb, a oznamovatelia si nemôžu byť istí ani tým, že ich osobné dáta nebudú politicky zneužité.
