Slovenská verejnosť a podnikateľské kruhy sa dostávajú do nečakaného sporu kvôli návrhu o zrušení štyroch dní pracovného pokoja. Tento krok by zásadne ovplyvnil nie len ekonomiku, ale aj každodenný život pracujúcich. Podľa odhadov by strata príplatkov počas sviatkov mohla zamestnancov, najmä tých s nižšími príjmami, stáť desiatky eur, čo vyvoláva značné obavy o ich finančnú stabilitu.
Očakávané ekonomické dopady
Navrhované zmeny, predovšetkým zámery zrušiť niekoľko sviatkov, sú motivované snahou o oživenie ekonomiky a zvýšenie rozpočtových príjmov. Hlavným cieľom vlády je podľa jej vyjadrení posilniť výber dane z pridanej hodnoty a podporiť ekonomickú aktivitu. Odhaduje sa, že takéto kroky by mohli do štátnej pokladnice priniesť až 300 miliónov eur ročne. Napriek tomu návrh naráža na výrazný odpor, a to nielen zo strany zamestnancov, ale aj zo strany časti verejnosti.
Slovenská obchodná a priemyselná komora varuje pred dlhodobými následkami neefektívneho riadenia hospodárstva a nedostatkom systémových opatrení. Podľa jej názoru je obmedzenie sviatkov len krátkodobým riešením, ktoré nezaručuje udržateľné posilnenie ekonomickej stability. Komora vyjadruje obavy zo stagnujúceho hospodárskeho rastu a slabého postavenia Slovenska v porovnaní s okolitými krajinami.
Sociálne a politické konflikty
Jedným z najspornejších bodov návrhu je zmena 17. novembra z Dňa boja za slobodu a demokraciu na štandardný pracovný deň. Táto iniciatíva získala silnú kritiku zo strany opozície i časti verejnosti, ktorá ju vníma ako znak neúcty k historickým udalostiam. Vláda však trvá na svojom postoji, argumentujúc príliš vysokým počtom sviatkov v porovnaní s inými európskymi krajinami.
Zamestnanci so základnou mzdou by prišli o výhodné príplatky za sviatočnú prácu, čo by najviac zasiahlo nízkopríjmové skupiny. Zatiaľ čo doteraz mohli za osemhodinovú smenu počas sviatku získať dvojnásobok svojej bežnej mzdy, po zmene by sa museli uspokojiť iba so základným platom, čím by stratili až 37 eur na deň. Rovnako sa obávajú aj zníženia životného štandardu či zvýšenia sociálneho napätia.
Reforma dôchodkov zostáva na stole
V kontraste s odvážnymi návrhmi v oblasti pracovného trhu zostáva dôchodkový systém relatívne nedotknutý. Trináste dôchodky, ktoré predstavujú značnú časť výdavkov štátneho rozpočtu, sú naďalej poskytované všetkým seniorom bez rozdielu ich príjmovej situácie. Odborníci upozorňujú, že adresnejšie poskytovanie tejto finančnej podpory by mohlo zásadne odľahčiť verejné financie a zároveň efektívnejšie pomáhať najzraniteľnejším dôchodcom.
Ministerstvo práce plánuje zároveň upraviť podmienky odchodu do dôchodku pre ľudí vykonávajúcich fyzicky náročné profesie. Ich cieľom je zavedenie dôchodkového stropu pre tieto skupiny pracovníkov, pričom deklarujú, že ich kroky zohľadňujú zdravotné dopady náročnej manuálnej práce a potrebu individuálneho prístupu.
Návrhy na zmeny pracovných dní a dôchodkov preto nezostávajú bez kontroverzie. Predstavujú zásadné otázky, ktoré majú potenciál ovplyvniť nielen ekonomiku, ale aj politickú stabilitu a spoločenskú rovnováhu v krajine.
