Slovenská vláda nedávno schválila novelu zákona, ktorá mení štatút niektorých štátnych sviatkov. Zatiaľ čo dni ako 17. november, 8. máj a 15. september si zachovajú status sviatkov, už nebudú dňami pracovného pokoja. Tento krok je súčasťou konsolidačných opatrení a jeho cieľom je zlepšiť verejné financie, pričom štát očakáva príjmy v miliónoch eur. Odborníci však upozorňujú, že novela vyvolala zmätok v otázke nároku zamestnancov na príplatky za prácu počas týchto dní.
Problém s vyplácaním príplatkov
Novela zákona zavádza zmenu, na základe ktorej už 17. november nie je dňom pracovného pokoja, čo znamená, že žiaci pôjdu do školy a zamestnanci do práce. Počas tohto dňa nebudú zamestnanci dostávať žiadne príplatky, čo je podľa zákona jednoznačné. Komplexnejší problém však vzniká pri sviatkoch 8. mája a 15. septembra, ktoré síce taktiež nebudú dňami pracovného pokoja, no novela nešpecifikuje ich právne postavenie vo vzťahu k Zákonníku práce.
Zákonník práce totiž garantuje zamestnancom príplatok vo výške 100 % priemerného zárobku za prácu počas sviatku. Odborníci tvrdia, že vzhľadom na absenciu konkrétnych ustanovení v novele by tieto príplatky mali byť naďalej vyplácané. Nejasnosti spôsobuje práve to, že zákon nedefinuje nový režim týchto dní vo vzťahu k záväzkom zamestnávateľov.
Negatívne dopady na finančnú situáciu
Kritici navrhujú, že novela bola prijatá narýchlo a bez dostatočných konzultácií, čo vyústilo do nepriehľadnej situácie. Zamestnávatelia, ktorí v sťažených ekonomických podmienkach čelia narastajúcim výdavkom, označili situáciu za chaotickú. V prípade, že novela zostane v aktuálnej podobe, budú musieť naďalej svojim zamestnancom vyplácať príplatky, čo môže vytvárať výraznú finančnú záťaž.
Generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov upozornil, že výdavky spojené s príplatkami by mohli ovplyvniť aj štát, keďže vo verejnom sektore pracuje vyše 350-tisíc zamestnancov. Očakávané úspory z konsolidácie verejných financií tak môžu byť z veľkej časti eliminované dodatočnými výdajmi spojenými s mzdovými zvýhodneniami.
Riziko chaosu a schválenie bez diskusie
Jedným z najväčších problémov je fakt, že návrh zákona neprešiel riadnym pripomienkovacím konaním a neposudzovala ho ani legislatívna rada vlády. Tieto opomenutia prispeli k nedostatočnej príprave a nejasnostiam v prechodných ustanoveniach. Presné pravidlá na uplatňovanie zmien v praxi tak doposiaľ chýbajú, čo zamestnávateľom aj zamestnancom sťažuje orientáciu v tom, na čo majú nárok a aké povinnosti im vyplývajú.
Pokiaľ sa situácia právne nevyjasní, novela zákona môže viac poškodiť, ako prospieť. Skoré prijatie bez dôslednej analýzy ju robí náchylnou na sporné interpretácie, čím sa riziko chaosu a nespokojnosti stupňuje.
