Slovenské domácnosti čelia rastúcim nákladom na energie. Najnovšie údaje z pražskej burzy PXE ukazujú ďalší cenový nárast elektriny pre rok 2025, pričom cena v polovici mája dosiahla úroveň 106,93 eura za megawatthodinu (MWh), čo znamená medzitýždenný nárast o 2,7 %. Súčasne stúpajú aj ceny zemného plynu, ktoré na obchodnom uzle TTF vzrástli na 35,156 eura za MWh, čo predstavuje týždenné zvýšenie o 1,5 %.
Sezónne výkyvy cien energií ovplyvnil aj geopolitický vývoj
Aj keď súčasné úrovne cien zatiaľ nedosiahli tohtoročné maximá, mnohé domácnosti majú obavy z ich ďalšieho vývoja. Najvyššie ceny boli v roku 2024 zaznamenané vo februári, kedy elektrina stála 114,8 eura za MWh, čo znamená, že aktuálne ceny sú oproti vrcholu približne o 7 % nižšie. Cena plynu vo februári kulminovala na úrovni 57,241 eura za MWh – dnešná cena je teda nižšia o viac než 39 %.
Apríl tohto roku domácnostiam priniesol úľavu v podobe najnižších cien energií. Elektrická energia poklesla na ročné minimum 94,670 eura za MWh k 9. aprílu a cena plynu sa dostala na najnižšiu hladinu 29. apríla, keď klesla na 31,956 eura za MWh. Pokles bol prevažne spôsobený teplejším počasím a stabilnejšou geopolitickou situáciou.
Nedávny cenový rast analytici nepovažujú za znakom alarmujúceho scenára, ale skôr za bežnú korekciu trhu, ktorá odzrkadľuje sezónne faktory a zmeny v geopolitickej situácii.
Koniec dotácií zvýrazní dopad cien energií na domácnosti
Ďalším významným faktorom, ktorému budú domácnosti čeliť, je plán slovenskej vlády ukončiť od budúceho roka plošné dotácie cien energií. Analýzy naznačujú, že domácnosti vykurujúce zemným plynom budú pravdepodobne čeliť výraznejšiemu zvýšeniu faktúr než ostatné skupiny odberateľov.
Ako jedno z vhodných riešení na zmiernenie finančných dopadov rastúcich cien energií odborníci navrhujú investície do obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Slovenská asociácia pre udržateľnú energetiku (SAPI) opakovane zdôrazňuje, že výraznejší rozvoj zelenej energie by mohol byť efektívnym štítom proti vysokým a kolísavým cenám energií.
Rozvoj zelenej energetiky brzdia administratívne bariéry a zastaraná infraštruktúra
Napriek naliehavosti situácie však Slovensko stále zápasí s administratívnymi bariérami a nedostatočnou flexibilitou existujúcej energetickej siete. Najväčším problémom podľa expertov ostáva mimoriadne zdĺhavý proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). V krajine momentálne nie je ani jedna veterná elektráreň, ktorá by týmto procesom prešla úspešne.
Zastaraná infraštruktúra rozvodnej siete zároveň nedokáže plnohodnotne a rýchlo integrovať nové kapacity z obnoviteľných zdrojov energie, čo obmedzuje rýchlejšie nasadzovanie zelených technológií. Podľa expertov SAPI by vláda intenzívnejšou podporou modernizácie infraštruktúry a zjednodušením administratívnych procesov umožnila domácnostiam výrazne znížiť energetické náklady, produkovať menej emisií a pomôcť zlepšiť kvalitu ovzdušia.
Neprehliadnite
Širšia podpora obnoviteľných zdrojov by mohla zároveň priniesť slovenskému hospodárstvu kvalifikovanú zamestnanosť vo vyspelých odvetviach, akými sú napríklad výroba energetických úložísk, digitalizácia energetického sektora alebo moderný priemysel, ktoré by taktiež pomohli posilniť ekonomickú stabilitu krajiny.
