Mnoho slovenských živnostníkov a podnikateľov čelí od apríla novej povinnosti – zákonu, ktorý vyžaduje používanie špeciálneho podnikateľského transakčného účtu. Ak by si túto povinnosť nesplnili, môže im štát uložiť pokutu až do výšky 3-tisíc eur. Zatiaľ však nie je jasné, akým spôsobom budú úrady túto povinnosť kontrolovať a pokuty následne vymáhať.
Od apríla musia mať živnostníci podnikateľský účet
Zákon o transakčnej dani začal platiť od 1. apríla tohto roku a jeho hlavným dôsledkom je, že firmy a živnostníci (SZČO) sú nútení viesť osobitný podnikateľský (transakčný) účet. Predtým mohli živnostníci svoje podnikateľské transakcie vykonávať cez osobný účet v bežnej banke bez akýchkoľvek obmedzení. Dnes však každá podnikateľská finančná transakcia podlieha novej dani, ktorú automaticky strháva banka z podnikateľských účtov.
Ak si niektorí živnostníci transakčný účet nezriadili a pokračujú vo využívaní osobného účtu alebo zahraničného účtu na podnikanie, sú povinní podávať osobitné daňové priznania k transakčnej dani. Niektorí podnikatelia však túto povinnosť doteraz nedodržali, aby sa vyhli zvýšeným administratívnym aj finančným nákladom. Ak ale povinnosť ignorujú úplne (nielen zriadenie podnikateľského účtu, ale aj samotné podanie daňového priznania), štát ich môže pokutovať sumou vo výške od 30 eur do 3-tisíc eur.
Neprehliadnite
Zisťovanie a kontrola zo strany štátu zostáva nejasná
Nie je však doteraz známe, ako presne bude štát túto kontrolu vykonávať. Výberom dane je poverená banka, ktorá automaticky strháva príslušnú daň pri každej transakcii z podnikateľského účtu. Banka však nemá právomoc skúmať, či si podnikateľ účet vôbec založil alebo akým spôsobom vykonáva podnikateľské platby cez osobný účet.
Pokiaľ ide o Finančnú správu SR, ktorá by mala dohliadať na dodržiavanie zákona, jej kompetencie sú v tejto oblasti zrejme tiež obmedzené. Portál Finsider nedávno oslovil Finančnú správu s otázkou o mechanizme kontroly a vynucovania nových povinností, no zatiaľ finančná správa na tieto otázky nereagovala.
Štát pritom má jasný prehľad o podnikateľských účtoch, kde je daň strhávaná automaticky. Ľahko dokáže získať informácie aj zo samotných daňových priznaní, ktoré podnikatelia podávajú v prípade využívania osobného či zahraničného účtu. Zostáva však otázne, aký postup zvolí štát voči tým podnikateľom, ktorí nepodali žiadne priznanie a transakčný účet ani nezaložili.
Neprehliadnite
Výrazné sankcie motivujú dodržiavať zákon
Napriek nejasnostiam okolo spôsobu kontroly a vymáhania sankcií, samotná výška pokút je pre podnikateľov výrazným dôvodom na to, aby novozavedené povinnosti rešpektovali. Sankcia môže byť až 3-tisíc eur, čo môže výrazne prekročiť samotné náklady súvisiace s transakčnou daňou.
Samotná daň pritom závisí od druhu a počtu transakcií. Napríklad živnostníci s paušálnymi výdavkami neplatia túto daň vôbec, pretože bankové prevody pre odvody na zdravotné alebo sociálne poistenie sú od transakčnej dane oslobodené. Výhodou je tiež vlastnenie osobného a podnikateľského účtu v jednej banke – v takom prípade nepodliehajú dani ani prevody medzi vlastnými účtami podnikateľa. Daň sa uplatňuje, len keď prevody smerujú do iných bánk alebo pri výbere hotovosti.
Zavedenie podnikateľských transakčných účtov tak predstavuje významnú zmenu, na ktorú sa stále adaptujú banky, štátne inštitúcie aj samotní podnikatelia. Aj keď reálne možnosti kontroly zo strany štátu zostávajú zatiaľ nejasné, potenciálne vysoké pokuty by mali každého podnikateľa motivovať k dôslednému dodržiavaniu tejto povinnosti.
