Ceny energií na Slovensku opäť rastú: Domácnosti čakajú vyššie účty
Slovensko aktuálne zažíva ďalšie zdražovanie energií, pričom sa tento trend netýka len okrajových oblastí ekonomiky, ale priamo zasahuje základné položky v rozpočtoch domácností. Nové štatistiky poukazujú na rast cien elektriny aj zemného plynu, čo vyvoláva pozornosť nielen medzi analytikmi, ale aj bežnými spotrebiteľmi.
Rast cien energií: Najvyššie hodnoty zatiaľ vo februári
Vývoj na trhu v polovici mája ukazuje pokračujúci rast cien oboch kľúčových energonosičov. Elektrická energia s dodaním v roku 2025, obchodovaná na pražskej burze PXE, zaznamenala 16. mája cenu 106,93 eura za megawatthodinu (MWh), čo oproti predchádzajúcemu týždňu predstavuje nárast o 2,7 %. Napriek tomuto rastu ostáva trh aktuálne nižšie, než boli jeho tohtoročné maximá. Najvyššia tohtoročná cena elektriny bola zaznamenaná 11. februára na úrovni 114,8 eura za MWh, čo znamená súčasný odstup približne 6,9 %.
Podobná situácia panuje aj na plynovom trhu. Ceny zemného plynu v holandskom virtuálnom obchodnom uzle TTF s dodaním v najbližšom mesiaci v polovici mája stúpli na 35,156 eura za MWh, s týždenným zvýšením o 1,5 %. Ani plyn však nedosahuje februárové rekordy. Vtedy sa obchodoval za 57,241 eura za MWh. Súčasná úroveň plynu je tak o 39 % nižšia než najvyšší bod v tomto roku, čo poukazuje na stabilizáciu cien po zime.
Najnižšia cena elektriny v tomto roku bola evidovaná v apríli, konkrétne 9. apríla, kedy klesla na 94,670 eura za MWh. Zemný plyn dosiahol svoje minimum na konci apríla, keď stál 31,956 eura za MWh. Tieto úrovne reflektovali priaznivé počasie, nižší priemyselný dopyt a stabilnejšiu geopolitickú situáciu.
Vývoj cien v posledných týždňoch odborníci hodnotia skôr ako prirodzenú korekciu po predchádzajúcom období poklesu. Upozorňujú však na vysokú citlivosť trhu na počasie, geopolitické napätie či technické problémy s infraštruktúrou. Najbližšie obdobie tak môže priniesť ďalšie cenové prekvapenia.
Štát ukončí dotácie, domácnosti čaká silnejší nárast cien
Aktuálne zdražovanie sa podľa predpokladov analytikov ani zďaleka nekončí. Výraznou zmenou bude plánované ukončenie štátnych dotácií na ceny energií, ktoré začne platiť od budúceho roka. Dôsledkom tohto kroku budú prevažujúco vyššie faktúry za energie, obzvlášť v prípade zemného plynu.
Elektrina síce tiež zdražie, no rast nebude tak dramatický ako u plynu. Situácia však mohla vyzerať inak – podľa niektorých odborníkov by investície do obnoviteľných zdrojov energie a do modernizácie infraštruktúry mohli umožniť domácnostiam čerpať elektrinu lacnejšie.
Podľa Slovenskej asociácie pre udržateľnú energetiku (SAPI) je rozvoj zelených riešení, vrátane obnoviteľných zdrojov energie, brzdený zložitými a zdĺhavými administratívnymi procesmi. Na Slovensku nie je aktuálne žiadna veterná elektráreň s ukončeným hodnotením vplyvov na životné prostredie (proces EIA), hoci niektoré projekty prebiehajú už štyri roky. SAPI zároveň upozorňuje na nedostatočnú flexibilitu a kapacitu energetickej infraštruktúry, čo komplikuje zapájanie ďalších OZE do elektrizačnej sústavy.
Zelený scenár ako cesta k nižším cenám a novým príležitostiam
Silnejšia orientácia na obnoviteľné zdroje energie by mohla podľa SAPI znamenať nielen zníženie cien energií pre spotrebiteľov a menšiu závislosť od dovozu fosílnych palív, ale aj nižšie náklady súvisiace so znečistením ovzdušia a lepšie zdravie obyvateľstva.
SAPI tiež zdôrazňuje, že rozvoj OZE so sebou prináša ekonomické benefity v podobe nových pracovných miest hlavne v oblastiach moderného priemyslu, digitalizácie či vývoja a prevádzky energetických úložísk. Modernizácia energetiky je podľa odborníkov možná, vyžaduje si však technickú pripravenosť, investície, ale najmä jasnú politickú vôľu a kvalitnú verejnú diskusiu založenú na faktoch.
Slovensko teda čelí významnej križovatke: na jednej strane sú to rastúce ceny energií a odklon štátu od dotácií, na druhej strane príležitosť posilniť konkurencieschopnosť, modernizovať energetický sektor a zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre slovenské domácnosti aj podniky.
