Model financovania cestnej infraštruktúry v Európe zažíva rozsiahle diskusie o možných zmenách. V Španielsku, kde väčšina diaľničnej siete zostáva bezplatná, sa znovu dostáva do popredia otázka zavedenia poplatku na základe najazdených kilometrov. Podnet na túto zmenu predložila prestížna Asociácia stavebných a infraštruktúrnych koncesionárov (SEOPAN), ktorá presadzuje spravodlivejší model financovania cestnej siete. Veľká časť verejnosti však tento návrh kritizuje, pričom ide o citlivú tému s ekonomickými, ekologickými aj sociálnymi dôsledkami.
Nový model financovania dopravy
Podľa návrhu SEOPAN by mali vodiči osobných automobilov platiť poplatok vo výške 0,03 eura za každý najazdený kilometer. Nákladné vozidlá by boli zaťažené vyššou sadzbou, konkrétne 0,14 eura za kilometer. Tento model by zahŕňal kompletnú sieť štátnych ciest a diaľnic o dĺžke viac ako 13 600 kilometrov, ktoré sú v súčasnosti bezplatné. Asociácia uvádza, že takýto systém by zabezpečil financovanie cestnej infraštruktúry priamo prostredníctvom používateľov, čím by odstránil nerovnováhu medzi domácimi a zahraničnými vodičmi, ktorí dnes využívajú španielske cesty zadarmo.
Zásadnou motiváciou pre túto zmenu je klesajúci výnos zo spotrebnej dane z pohonných hmôt, čo je dôsledok narastajúceho počtu elektromobilov, ktoré tento poplatok neplatia. Nový systém mýta by podľa prognóz mohol za obdobie 25 rokov priniesť až 143 miliárd eur na investície do cestnej infraštruktúry, pričom by zároveň znížil rozpočtové výdavky štátu o viac ako 40 miliárd eur. Tento model by mal slúžiť ako alternatíva k súčasnému financovaniu opráv a modernizácie ciest, ktoré čelí narastajúcim ekonomickým tlakom.
Spravodlivé, no nákladné riešenie
Experti zdôrazňujú, že navrhovaný model prináša množstvo výhod. Zavádza spravodlivejší prístup k financovaniu dopravnej infraštruktúry, keďže za opotrebovávanie ciest platia tí, ktorí ich reálne najviac využívajú. Rovnako eliminuje finančnú nerovnosť medzi domácimi a zahraničnými vodičmi. Tento systém je navyše pripravený na éru elektromobility, pričom vytvára pevný a udržateľný finančný základ bez ohľadu na typ pohonu vozidla. Dynamické nastavenie sadzieb zároveň umožňuje regulovať hustotu premávky počas špičky, či motivovať vodičov k používaniu ekologickejších vozidiel.
Na druhej strane je zavedenie mýta spojené s významnými nevýhodami, ktoré vyvolávajú spoločenský odpor. Pre mnohých vodičov by nový model znamenal výrazné zvýšenie životných nákladov, najmä v regiónoch s obmedzenou dostupnosťou verejnej dopravy. Táto situácia by mohla prehĺbiť sociálnu nerovnosť a znevýhodniť nízkopríjmové skupiny, ako aj vidiecke oblasti, kde sú dlhé trasy často nevyhnutnosťou. Okrem toho samotná realizácia systému mýta predstavuje obrovskú finančnú záťaž. Vybudovanie technológie na sledovanie a kontrolu najazdených kilometrov si vyžiada investície v hodnote stoviek miliónov až miliárd eur, čo značne ovplyvní efektivitu celkových výnosov.
Politické a spoločenské otázky
Zavedenie poplatkov za prejazd ciest čelí v Španielsku značnej politickej rezistencii, a to najmä z dôvodu silného zvyku verejnosti na dlhoročné bezplatné využívanie cestnej siete. Cesty sa dnes financujú z daní všetkých občanov, bez ohľadu na mieru ich využívania. Návrh na zavedenie mýta už v minulosti narazil na odpor verejnosti, pre ktorú sú takéto zmeny spojené so zásadným zásahom do rodinných rozpočtov. Ochrana súkromia je ďalším problémom, keďže nový systém by zahŕňal monitorovanie pohybu vozidiel, čo vyvoláva obavy zo zneužitia údajov alebo kybernetických útokov.
Podobné modely zvažujú aj iné európske krajiny, ako Holandsko či Spojené kráľovstvo. Ekonomický a ekologický tlak na verejné financie, ale aj nové požiadavky vyplývajúce z elektromobility naznačujú, že systém „plať, koľko jazdíš“ by sa mohol postupne stať štandardom naprieč Európou. V Španielsku však prijatie tohto návrhu bude závisieť od schopnosti politických predstaviteľov nájsť rovnováhu medzi ekonomicky efektívnym riešením a zohľadnením sociálnych dopadov na obyvateľstvo.
