V snahe vyrovnať štátny rozpočet vláda schválila kontroverzný konsolidačný balíček. Jedným z jeho najvypuklejších opatrení je zrušenie troch dní pracovného pokoja, čo má podľa ministerstva financií priniesť významné úspory. Tento krok však vyvolal kritiku odborárov, ktorí ho považujú za zásah do práv zamestnancov a upozorňujú na jeho negatívny finančný dopad. Úplné znenie opatrení ukazuje, že vláda smeruje k výrazným zmenám, ktoré ovplyvnia nielen zamestnancov, ale aj podnikateľské prostredie a štátnu správu.
Zrušené sviatky a dopady na zamestnancov
Rozhodnutie vlády dočasne zrušiť pracovný pokoj 6. januára (Zjavenie Pána) a 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom) počas roka 2026, ako aj natrvalo ukončiť pracovné voľno 17. novembra (Deň boja za slobodu a demokraciu), prináša zásadné zmeny pre zamestnancov. Minister financií Ladislav Kamenický zdôraznil, že samotné sviatky zostávajú, avšak ruší sa povinnosť pracovného voľna či zákaz predaja v maloobchode počas týchto dní. To znamená, že zamestnanci, ktorí počas sviatkov pracujú, už nebudú mať nárok na zákonné príplatky za prácu vo sviatok.
Odborové zväzy varujú pred citeľným finančným dopadom pre zamestnancov. Zrušenie pracovného pokoja zbaví zamestnancov mzdového zvýhodnenia vo výške 5,26 eura na hodinu. Pre pracovníkov na plný úväzok so štandardnou pracovnou dobou osem hodín to predstavuje stratu 42,08 eura za jeden deň. Pokiaľ by zamestnanec pracoval vo všetky tri dni, jeho celková strata na príplatkoch presiahne 126 eur. Kritici tvrdia, že tento krok presúva finančné bremeno z konsolidačných opatrení na plecia pracujúcich.
Zásahy do biznisu a výdavkov štátu
Okrem zmien v oblasti pracovných sviatkov vláda prijala aj ďalšie opatrenia na zvýšenie štátnych príjmov. Celkovým cieľom je získať v rámci konsolidácie 2,7 miliardy eur, pričom aktuálne schválené zmeny by mali priniesť 1,4 miliardy eur. Zvýši sa sadzba DPH na vybrané potraviny s vysokým obsahom cukru a soli na 23 %, čo má priniesť 90 miliónov eur. Zvyšuje sa tiež daň na hazard s očakávaným výnosom 54 miliónov eur, zatiaľ čo nová úhrada za primárne materiály ako štrk či piesok má priniesť 24 miliónov eur. Podľa návrhu dôjde tiež k obmedzeniu odpočtu DPH na 50 % pri súkromno-služobných vozidlách a k úprave daňových licencií pre menej ziskové firmy.
Šetrenie však podľa ministerstva financií nepoznačí len občanov a podnikateľské subjekty, ale aj samotnú verejnú správu. Plánuje sa rušenie a zlučovanie úradov, zníženie počtu zamestnancov a zmrazenie platov vo verejnom sektore. Výnimkou sú len zamestnanci školstva, lekári a zdravotnícky personál. Tieto opatrenia by mali do štátnej pokladnice priniesť 1,3 miliardy eur. Rezort financií uviedol, že konkrétny zoznam úradov na zrušenie sa ešte pripravuje, pričom pre zefektívnenie chodu štátu môžu dôjsť k zlúčeniam ako napríklad medzi Úradom vládneho auditu a ďalšími inštitúciami.
Kritika odborov a širšie dopady
Odborové zväzy upozorňujú na neudržateľnosť súčasného ekonomického modelu Slovenska. Podľa údajov slovenskí zamestnanci odpracujú v priemere 39,6 hodiny týždenne, čo je viac ako európsky priemer 37,1 hodiny. Zároveň majú slovenskí zamestnanci oproti iným krajinám nižšie mzdy, čo ich stavia do pozície zvýšeného finančného a psychického tlaku.
Podobné kroky nie sú nové, pretože už od roku 2024 bol zrušený pracovný pokoj na Deň Ústavy SR. Zmeny zasahujú najmä do nárokov zamestnancov na príplatky a zvyšujú náklady na život. Kritici očakávajú, že aktuálne opatrenia, spolu s predchádzajúcimi rozhodnutiami, povedú k vyššiemu pracovnému zaťaženiu pri stagnácii reálnych príjmov, čo ovplyvní kvalitu života širokých vrstiev obyvateľstva.
