Sociálna poisťovňa oznámila, že aj tento rok vyplatí v decembri mimoriadnu sumu vo forme 13. dôchodku. Ide o významnú podporu pre státisíce dôchodcov, ktorí túto dávku dostanú automaticky bez nutnosti podávania žiadosti. Minimálna suma bola stanovená na 300 eur, pričom výška dávok závisí od priemernej mesačnej sumy jednotlivých dôchodkov z predošlého roka.
Rôzne výšky dávok podľa typu dôchodku
Trinásty dôchodok je vyčlenený pre všetky typy poberateľov dôchodkov, od starobného cez invalidné až po vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky. Ak má dôchodca nárok na viaceré druhy dôchodkov, vyplatený mu bude ten s najvyššou hodnotou. V roku 2025 sa jednotlivé výšky dávok pohybujú nasledovne:
- Starobný a predčasný starobný dôchodok: 667,30 €
- Invalidný dôchodok nad 70 %: 548,50 €
- Vdovský dôchodok: 363,20 €
- Invalidný dôchodok do 70 %: 301,40 €
- Vdovecký dôchodok: 300,10 €
- Sirotský dôchodok: 300 € (garantovaná minimálna suma)
Menšia špecifická skupina poberateľov tzv. čiastkových dôchodkov, ktorí časť svojho pracovného života strávili v zahraničí a na Slovensku odpracovali menej ako 10 rokov, mala výplaty trinásteho dôchodku oneskorené. Sociálna poisťovňa im však dávky vyplatila už skôr, konkrétne v júni, vďaka proaktívnemu postupu.
Finančné rozporuplnosti a výzvy systému
Vyplácanie trinásteho dôchodku napriek jeho sociálnej prospešnosti naráža na rozsiahlu kritiku ekonómov, ktorí upozorňujú na jeho negatívne dopady na konsolidáciu verejných financií. Trinásty dôchodok predstavuje jednu z najvyšších výdavkových položiek v sociálnom systéme a ročne zaťažuje štátny rozpočet sumou v stovkách miliónov eur. Napriek tomu ide o plošný a neadresný model pomoci. Rovnakú dávku dostane dôchodca na pokraji chudoby, ako aj osoba s vysokým príjmom z dôchodku a ďalšími zdrojmi financií.
Táto plošnosť znamená neefektívne vynakladanie verejných zdrojov, pretože veľká časť finančných prostriedkov sa nedostane k sociálne najzraniteľnejším. Napriek tomu politické dôvody bránia tomu, aby sa systém sprísnil a zefektívnil, čo vedie k potrebe zvyšovania daní a odvodov. Tieto zásahy často najviac zaťažujú nízkopríjmových obyvateľov, čím sa vytvára ďalšia nepriamou nerovnosťou súvisiaca s týmto systémom.
Budúcnosti dôchodkov čelia výzvam
Demografické zmeny a postupná úprava dôchodkového systému naznačujú, že mladšie generácie budú čeliť nižším dôchodkom. Napríklad žena s rovnakým príjmom, ktorá pôjde do dôchodku v roku 2050, dostane o štvrtinu nižší dôchodok ako jej rovesníčka odchádzajúca do penzie v roku 2025. Tento trend je spôsobený kombináciou faktorov, ako sú nezapočítavanie štúdia do odpracovaných rokov, znižovanie osobných mzdových bodov a starnutie populácie.
Najpracovnejšie sa tento problém prejaví medzi samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO), z ktorých až 80 % prispieva do systému len minimálnymi odvodmi. V budúcnosti im teda hrozí iba minimálny dôchodok na úrovni približne 438 eur. Aktuálne demografické trendy zdôrazňujú potrebu systémových zmien v dôchodkovom financovaní, aby sa obnovila udržateľnosť a zmysluplnosť systému pre všetky generácie.
