Vládna koalícia sa rozhodla podporiť návrh predsedu SNS Andreja Danka, ktorý navrhuje zrušiť kontroverznú transakčnú daň pre živnostníkov a malé podniky s ročným obratom nepresahujúcim hranicu 100-tisíc eur. Tento krok však znamená značný výpadok v štátnom rozpočte. Ako riešenie tohto finančného schodku navrhuje vláda zrušiť status dňa pracovného pokoja pre štátny sviatok 17. novembra, teda Deň boja za slobodu a demokraciu.
Zamestnanci prídu o príplatky, úspora štátu môže ísť na ich úkor
V praxi to znamená, že 17. november síce oficiálne zostane štátnym sviatkom, no zamestnanci už za prácu v tento deň nebudú dostávať príplatky. Zmena môže spôsobiť citeľný výpadok v príjmoch pracovníkov, predovšetkým tých s nižšími mzdami. Zákon totiž presne stanovuje, že príplatok za prácu patrí zamestnancovi len počas dní pracovného pokoja a nie v bežné štátne sviatky bez takéhoto statusu.
Napríklad zamestnanec pracujúci za aktuálnu minimálnu mzdu 816 eur mesačne, čo zodpovedá hodinovej mzde 4,69 eura, stratí pri práci počas tohto dňa nárok na príplatok vo výške až 37,5 eura za jedinú pracovnú zmenu v dĺžke osem hodín. Takýto zamestnanec po novom dostane za svoju prácu 17. novembra len bežný plat bez akéhokoľvek extra navýšenia.
Podobné úpravy nie sú neobvyklé. Už minulý rok bol rovnakým spôsobom upravovaný 1. september, štátny sviatok Dňa Ústavy Slovenskej republiky. Aj vtedy zamestnanci prišli o zákonný nárok na zvýšenú mzdu za odpracovanie pracovného času počas tohto sviatku.
Odborári bijú na poplach: Pracovná záťaž Slovákov rastie
Proti tomuto kroku sa ostro ohradila Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Podľa nej bude zrušenie ďalšieho dňa pracovného pokoja znamenať zníženie reálnych miezd zamestnancov a súčasne zvýšenie celkovej pracovnej záťaže slovenskej pracovnej sily. KOZ upozorňuje, že už teraz sú slovenskí zamestnanci vystavení vysokej záťaži. Až 15,8 % zamestnancov pravidelne pracuje v sobotu, 12,2 % v nedeľu a 11,2 % zamestnancov vykonáva prácu v noci. Práca na zmeny je realitou až pre 23,3 % slovenských pracovníkov.
Priemerná dĺžka pracovného týždňa na Slovensku dosahuje 39,6 hodiny, čo je vyšší údaj ako priemer Európskej únie, ktorý predstavuje 37,1 hodiny týždenne. Podľa odborovej organizácie je súčasný trend, kedy vláda znižuje počet voľných dní, priamym krokom k poškodeniu zdravia zamestnancov a celkového zníženia ich kvality života.
Odbory navyše upozorňujú, že Slovensko stále výrazne zaostáva za vyspelými krajinami Európskej únie aj v produktivite práce, aj v priemernej výške mzdy. Podľa nich vláda miesto skracovania voľna či rušenia príplatkov mala radšej investovať do rozvoja kvalifikácie a modernizácie pracovných procesov, ktoré by mohli prirodzene viesť k vyšším zárobkom zamestnancov bez potreby navyšovať počet odpracovaných hodín.
Sviatkov stále nadpriemerne veľa
Z druhej strany však samotné štátne orgány poukazujú na skutočnosť, že Slovensko aj po zrušení statusu pracovného pokoja 17. novembra bude patriť medzi krajiny s najvyšším počtom dní pracovného pokoja v Európe. Aktuálne ich máme celkom štrnásť, pričom z celkového počtu šiestich štátnych sviatkov sú štyri zároveň dňami pracovného pokoja.
Neprehliadnite
Okrem nich slovenská legislatíva obsahuje aj 23 pamätných dní, ktoré však nárok na voľno nezakladajú. Aj keď sa celkové množstvo dní pracovného pokoja na Slovensku cez postupný proces znižuje, krajina zostáva nadpriemerne bohatá na voľné dni a sviatky v porovnaní s mnohými európskymi ekonomikami.
Dni pracovného pokoja pritom nie sú len symbolickým prejavom úcty k historickým udalostiam, ale aj zákonnou garanciou pre zamestnancov na príslušné mzdové zvýhodnenia alebo náhradné voľno. Ich postupné okrajovanie mení zavedený pracovný režim nielen po stránke finančnej výhodnosti pre zamestnancov, no ovplyvňuje aj ich každodennú rutinu a dlhodobú kvalitu života.
