Slovensko stojí pred veľkou fiškálnou výzvou: štát sa pokúša stabilizovať verejné financie a zastaviť rast dlhu, ktorý podľa odhadov mohol do niekoľkých rokov prekročiť stovku miliárd. Nová vláda deklaruje razantný obrat v rozpočtovej politike a pripravuje sériu konsolidačných a úsporných opatrení. Podrobne sme sa pozreli na aktuálny stav slovenskej ekonomiky a pripravované zmeny, ktoré môžu zásadne zasiahnuť fungovanie štátu.
Fiškálne zdravie štátu: deficit, dlh a reálne opatrenia
Vláda zdôrazňuje, že slovenské verejné financie prevzala v kritickom stave, ktorý označuje za najhorší v rámci celej EÚ. Porovnaním rokov 2020 a 2023 vyplýva prudké zhoršenie kľúčových ukazovateľov: kým v roku 2020 dosahoval rozpočtový deficit približne jednu miliardu eur, v roku 2023, pri nástupe súčasného kabinetu, sa vyšplhal až na 8,5 miliardy eur. Výrazne narástol aj verejný dlh – zo 45 miliárd eur v roku 2020 na 70 miliárd v roku 2023. Podľa odhadov by v prípade nezmeneného vývoja mohol tento dlh do roku 2027 prekročiť hranicu 110 miliárd eur.
Hlavným cieľom vlády je preto nielen zastaviť ďalší rast zadlženia, ale aj zabezpečiť stabilizáciu rozpočtu v strednodobom horizonte. Ambíciou je odovzdať verejné financie nasledujúcej vláde vo vyrovnanejšom a predvídateľnejšom stave. Kabinet nepočíta s dosiahnutím vyrovnaného rozpočtu už počas aktuálneho obdobia, za daných ekonomických a politických okolností to považuje za nerealistické. Napriek tomu deklaruje tlak na postupné zníženie deficitu a zlepšenie hlavných fiškálnych ukazovateľov.
Pozitívny trend podľa štátnych hodnotení vidno v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií – situácia je najlepšia od roku 2018. Stabilné hodnotenia krajiny od medzinárodných ratingových agentúr vníma vláda ako dôkaz dôvery investorov v ďalší vývoj slovenských verejných financií.
Konsolidácia s dôrazom na úspory v štáte
Jedným z nosných prvkov konsolidačného balíka sú aj zvýšené daňové položky, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú slovenských občanov a podnikateľov. Zvýšenie DPH dopadá na široké vrstvy spoločnosti, kým nová transakčná daň znamená vyššie náklady najmä pre podnikateľskú sféru. Súčasná vláda sa však zároveň netají snahou škrtať výdavky aj na úrovni štátu.
Medzi navrhovanými opatreniami figurujú zásadné personálne a štrukturálne zmeny. Plánuje sa zníženie počtu štátnych úradníkov, čo má prispieť k efektívnejšiemu fungovaniu verejnej správy. Diskutuje sa tiež o možnosti zredukovať počet obcí a poslancov Národnej rady, ako aj o znížení vyšších územných celkov z terajších ôsmich na tri. V prípade obecnej samosprávy má dôjsť k zníženiu počtu celkov pri rešpektovaní titulárneho postavenia starostov a obecného zastupiteľstva.
Kabinet zvažuje aj ďalšie politické zmeny, ktoré by ovplyvnili fungovanie parlamentu. Jednou z možností je zvýšenie kvóra pre vstup do parlamentu z aktuálnych piatich na sedem percent, pričom štátny príspevok by získali len tie strany, ktoré túto hranicu dosiahnu. Zároveň sa diskutuje o znížení počtu poslancov na 100.
Kontrastom k úsporným snahám sú však navýšené platy pre poslancov, prezidenta aj premiéra, ktoré nastali v období, keď bežní občania čelia vyšším daňovým a inflačným zaťaženiam.
Neprehliadnite
Finančné priority a príprava štátneho rozpočtu
Ministerstvo financií uvádza viacero čiastkových úspechov. Patrí sem predaj štátnych dlhopisov nielen na inštitucionálnych trhoch, ale aj v rámci programu pre širokú verejnosť. Okrem toho sa aktívne zapája do implementácie nových fiškálnych pravidiel EÚ, ktorých cieľom je dlhodobá udržateľnosť rozpočtu.
V súvislosti s fiškálnou konsolidáciou ostáva prioritou aj boj proti daňovým únikom. Vláda plánuje zlepšiť výber daní najmä prostredníctvom efektívnejších mechanizmov a intenzívnejšej kontroly subjektov, ktoré sa dlhodobo vyhýbajú daňovým povinnostiam.
Opatrenia konsolidačného a ozdravného balíka majú byť zároveň realizované tak, aby sa zachovali základné sociálne štandardy pre domácnosti aj podporili živnostníci a malé podniky. Vláda sľubuje úpravu daňového zaťaženia týchto skupín pri súčasnej podpore podnikateľského prostredia a zamestnanosti.
Pripravovaná rozpočtová stratégia pre rok 2026 sa kvôli náročnosti ekonomických podmienok očakáva ako mimoriadne zložitá. V priebehu niekoľkých mesiacov sa majú odohrať intenzívne rokovania nielen medzi koaličnými partnermi, ale aj so zástupcami samospráv. Najbližšia schôdza parlamentu, ktorá sa začne 27. mája 2025, ešte konkrétne rozpočtové zákony neprejedná. Legislatívne návrhy sú plánované na schválenie vládou najneskôr do 20. augusta, aby mohli byť zaradené na septembrovú schôdzu Národnej rady SR.
Slovenská vláda tak čelí zložitej úlohe: konsolidovať verejné financie, šetriť vo vlastných radoch a zároveň udržať sociálnu stabilitu a hospodársky rast v prostredí rastúcich daňových a inflačných tlakov. Výsledky pripravovaných opatrení budú kľúčové nielen pre aktuálne volebné obdobie, ale aj pre budúcu finančnú stabilitu Slovenska.
