Európska komisia predstavila návrh, ktorý môže zásadne zmeniť smerovanie energetickej politiky Európskej únie. V novej rozpočtovej perspektíve na obdobie 2028 – 2034 otvára možnosť finančne podporovať jadrovú energiu, čo vyvolalo rozporuplné reakcie medzi členskými štátmi. Krok, ktorý predstavuje významnú zmenu v súčasnom prístupe EÚ k jadru, narazil na ostrý odpor Nemecka, ale získava tichú podporu zo strany jadrových veľmocí, ako sú Francúzsko a Švédsko.
Masívny rozpočet s priestorom pre jadro
V predloženom rozpočtovom návrhu vo výške 2 biliónov eur sa po prvýkrát uvádza jadrová energia ako sektor, ktorý môžu členské štáty financovať zo svojich národných podielov. Z celkových zdrojov je až 865 miliárd eur potenciálne k dispozícii pre národné energetické plány. Podporované by mali byť „nové alebo dodatočné kapacity na výrobu energie zo štiepenia“ s cieľom zvýšiť výkon inštalovaný v gigawattoch.
Význam tejto zmeny spočíva v tom, že zatiaľ čo doterajší rozpočet EÚ striktne zakazuje používanie regionálnych fondov na výstavbu konvenčných jadrových elektrární, nový návrh tento zákaz eliminuje. Doteraz sa mohli financovať len výskum v oblasti jadra alebo procesy vyraďovania starých reaktorov. Tento nový návrh preto predstavuje významný krok vpred pre jadrovú energetiku v Európe.
Nemecký odpor a prebiehajúce rozdelenie
Nemecko sa tradične stavia voči jadru veľmi kriticky. Berlín okamžite odmietol návrh Komisie, pričom upozornil, že financovanie jadrových projektov z európskeho rozpočtu je v rozpore so záujmami nemeckých daňových poplatníkov. Zdôrazňuje, že hoci rešpektuje suverenitu ostatných krajín v energetických otázkach, tieto projekty si majú financovať z vlastných zdrojov.
Opačný tábor na čele s Francúzskom a Švédskom, ktoré sa historicky spoliehajú na jadro ako hlavný zdroj energie, situáciu ihneď nekomentoval. Práve tieto krajiny však spoločne s ďalšími členmi tzv. jadrovej aliancie dlhodobo bojovali za to, aby Komisia uznala jadro ako čistý a udržateľný zdroj energie.
Hoci niektoré krajiny, ako Dánsko a Taliansko, v poslednom období zmiernili svoj odpor k jadru, diplomati tvrdia, že financovanie jeho výstavby z EÚ rozpočtu zostane veľmi citlivou otázkou. Finálna verzia rozpočtu si totiž vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, čo môže vážne skomplikovať rokovania.
Motív za zmenou
Rozhodnutie otvoriť rozpočet pre jadrovú energiu má svoje korene v dvoch zásadných výzvach, ktorým EÚ čelí. Prvou je potreba nahradiť plyn z Ruska, ktorý bol kľúčovým zdrojom energie pre mnohé členské štáty, spoľahlivým a udržateľným zdrojom. Druhou je záväzok dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, čo si vyžaduje zásadné zníženie závislosti od fosílnych palív.
Jadrová energia ponúka takmer nulové emisie CO2 pri prevádzke a dokáže poskytovať stabilný výkon 24 hodín denne bez ohľadu na počasie. Pre mnohé členské štáty, ktoré nemajú prístup k vlastným zdrojom ropy či plynu, navyše znamená zvýšenie energetickej nezávislosti. Pre skepticov však ostávajú otvorené otázky o riešení rádioaktívneho odpadu a zabezpečení absolútnej bezpečnosti jadrových zariadení.
Neprehliadnite
Z návrhu rozpočtu je zrejmé, že EÚ sa rozhoduje skôr pragmaticky ako ideologicky. Jadrová energia by mohla zaplniť medzery, ktoré nevyriešia solárne a veterné zdroje, pričom zároveň podporí stabilitu energetických sietí. Napriek tomu bude jej financovanie predmetom intenzívnych rokovaní, ktoré môžu na dlhý čas ovplyvniť budúcnosť európskej energetiky.
