Organizácia Spojených národov (OSN) v stredu upozornila na znepokojivý scenár súvisiaci s globálnym otepľovaním. Podľa najnovšej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), ktorá spadá pod OSN, sa pravdepodobnosť prekročenia kritickej hranice oteplenia o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnymi hodnotami vyšplhala na 70 percent v období rokov 2025 až 2029.
Kľúčová hranica oteplenia môže byť prekročená už v najbližších rokoch
Správa uvádza, že v rokoch 2025 až 2029 globálna priemerná teplota pravdepodobne presiahne úroveň predindustriálneho obdobia (1850 – 1900) o 1,2 až 1,9 stupňa Celzia. Tento odhad vychádza z údajov britskej meteorologickej služby Met Office a spolupracujúcich svetových klimatických centier. Riziko, že oteplenie presiahne hranicu 1,5 stupňa, je podľa analýz 70-percentné. Podľa odborníkov už koncom tejto dekády alebo najneskôr začiatkom 30. rokov možno očakávať trvalé prekročenie tejto limitnej hranice.
Zároveň experti predpokladajú, že s pravdepodobnosťou až 80 percent aspoň jeden z rokov v období 2025 až 2029 prekoná nedávny rekord z roku 2024 ako najteplejší rok v histórii meraní klímy. Správa vôbec po prvýkrát spomína aj možnosť extrémneho scenára, keď oteplenie jedného roka môže dosiahnuť až 2 stupne Celzia nad predindustriálnou úrovňou, pričom takýto variant označuje za síce málo pravdepodobný (približne na úrovni jedného percenta), avšak mimoriadne vážny z hľadiska možných dôsledkov.
Ekonomické škody spôsobené klimatickou krízou budú narastať
OSN varuje, že rastúce teploty priamo prispievajú k častejšiemu výskytu extrémnych klimatických udalostí, akými sú dlhodobé horúčavy, intenzívne obdobia sucha a zvýšená frekvencia prívalových dažďov. Tieto javy spôsobujú rastúce ekonomické škody, komplikácie v každodennom živote i vážne narušenie ekosystémov. Už teraz sú badateľné následky extrémnych prejavov počasia, ako boli napríklad horúčavy presahujúce 40 stupňov Celzia v Číne, rekordných 52 stupňov Celzia v Spojených arabských emirátoch či ničivé búrky v Pakistane.
Dlhodobá predpoveď sa zameriava najmä na výraznejšie zmeny miestnych klimatických podmienok, osobitne v arktickej oblasti. Arktída by podľa správy mala byť vystavená rýchlejšiemu nárastu teplôt než zvyšok sveta, čo spôsobí ďalšie urýchlené topenie morského ľadu, obzvlášť v kľúčových oblastiach, akými sú Ochotské more, Barentsovo či Beringovo more. Takýto vývoj môže ešte zvýšiť ekonomické straty zapríčinené globálnymi zmenami klímy.
Okamžitý prechod na obnoviteľnú energiu ako nevyhnutnosť
Napriek existujúcemu záväzku Parížskej dohody z roku 2015, ktorá stanovila za cieľ obmedzenie rastu globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia, WMO konštatuje, že tento cieľ je pri súčasnom trende emisií skleníkových plynov stále viac nedosiahnuteľný. Na zmiernenie katastrofálnych ekonomických a environmentálnych vplyvov klimatickej krízy je podľa expertov absolútne nevyhnutné bezodkladné výrazné zníženie globálnych emisií. Hlavným predpokladom úspechu je pritom okamžitý a úplný presun ekonomickej aktivity od fosílnych palív smerom k čistejším obnoviteľným zdrojom energie.
Európska únia vo svojich prognózach predpokladá prekonanie hranice 1,5 stupňa Celzia už najneskôr v polovici roka 2029, čo dáva krajinám len málo priestoru pre odkladanie riešení. Odborníci OSN preto s dôrazom odporúčajú radikálnejšie a okamžité opatrenia na odstránenie závislosti na rope, uhlí a plyne. Prechod na udržateľnú energetiku už od roku 2025 tak predstavuje nevyhnutnú cestu na zabezpečenie stabilnej ekonomickej a sociálnej budúcnosti ľudstva.
