Európska únia sa musí pripraviť na zložitú ekonomickú realitu, ktorá vyplynie zo zavádzania súboru opatrení na dosiahnutie klimatických cieľov. Renomovaný český ekonóm Lukáš Kovanda z Trinity Bank upozorňuje, že táto politika, aj keď postavená na dobrej myšlienke, európskym ekonomikám v najbližších rokoch spôsobí vážne problémy. Okrem rastu cien produktov môže dôjsť k výraznej redukcii priemyselnej výroby a dokonca aj k energetickým výpadkom.
Riziká spojené s rozvojom obnoviteľných zdrojov energie
Používanie obnoviteľných energetických zdrojov ako sú vietor či slnko síce vyzerá byť krok správnym smerom, ich spoľahlivosť je však nízka v porovnaní s klasickými zdrojmi – jadrom alebo fosílnymi palivami. Kovanda poukazuje na potrebu záložného zabezpečenia elektriny práve z tradičných zdrojov, čo paradoxne znamená zvýšenie celkových nákladov a energetickej náročnosti trhu. Tento trend podľa odborníka môže dostávať energosústavy v Európe pod silný tlak a spôsobovať pravidelné nestability a prípadné výpadky dodávok energie.
Napriek vysokým energetickým ambíciám Európskej únie, žiadny iný veľký ekonomický región sa nevydáva týmto smerom v takom rozsahu. Znamená to, že európske podniky budú mať z dlhodobého hľadiska nevýhodnú pozíciu na svetových trhoch, kde iné krajiny podobné zvýšené náklady niesť nemusia.

Európa redukuje emisie, ale globálny efekt je slabý
Európska únia hojne investuje do redukcie emisií, čo dokazuje aj pokles jej podielu na celosvetovej produkcii CO₂. Zatiaľ čo v roku 2017 mala EÚ na svedomí 8,66 % globálnych emisií, v roku 2023 to bolo už len 6,64 % a očakáva sa ďalší pokles – až pod 5 % do roku 2030. Avšak významný úbytok emisií v Európe nemá očakávaný celosvetový vplyv, keďže veľkí znečisťovatelia ako Čína či Spojené štáty podľa dostupných dát neprijímajú zásadné kroky na plnenie svojich záväzkov.
Podľa nezávislého fínskeho výskumu CREA Čína kontinuálne nedodržiava záväzky z Parížskej klimatickej dohody už od začiatku roka 2020. To výrazne oslabuje význam európskeho úsilia a vytvára situáciu, v ktorej tích pár percent globálnych emisií, ktoré EÚ dokáže eliminovať, nezmení celkový negatívny klimatický trend planéty.
Zvýšenie cien emisných povoleniek zasiahne domácnosti
Závažným faktorom, ktorý v najbližšej budúcnosti pocítia európske domácnosti, je zavedenie povinných emisných povoleniek pre domácnosti. Podľa predikcií toto opatrenie spôsobí v roku 2027 v Poľsku nárast inflácie asi o dva percentuálne body. Podobné scenáre sa očakávajú aj na Slovensku, v Českej republike a v mnohých ďalších štátoch EÚ.
Termínované kontrakty emisných povoleniek medzitým signalizujú výrazne vyššie ceny, než aké oficiálne avizuje Brusel. Na svetovej burze ICE sa decembrové kontrakty pre rok 2027 uzatvorili na úrovni až 77,7 eura za povolenku, čo je takmer o 73 % vyššia cena, než akú plánuje Európska komisia (45 eur). Investori tým jasne dávajú najavo, že očakávané ceny povoleniek budú omnoho vyššie, proti pôvodným plánom EÚ, čo môže výrazne ovplyvniť ekonomickú stabilitu európskych krajín.
Kovanda preto odporúča Európskej únii pragmatickejší ekonomický prístup. Podľa neho by bolo vhodné pozastaviť nákladné a problematické opatrenia, kým štáty s najväčším podielom globálnych emisií neprijmú seriózne a plnohodnotné záväzky na redukciu svojich emisií. Bez takejto globálnej koordinácie budú európske snahy nielen drahé, ale aj nedostatočne efektívne.