Americký prezident Donald Trump oznámil nové opatrenia v rámci svojej obchodnej politiky, ktoré môžu výrazne zasiahnuť globálnu ekonomiku. Plánuje zaviesť dovoznú daň vo výške 10 % alebo 15 %, ktorá má vstúpiť do platnosti už 1. augusta. Tento krok bude mať dopad na viac ako 150 krajín, najmä na tie menšie a stredné ekonomiky. Opatrenie má byť súčasťou stratégie takzvaných „recipročných ciel“, ktorá má zmeniť obchodné vzťahy USA s ich partnermi a podporiť domácu výrobu.
Nový prístup s minimom rokovaní
Svoje rozhodnutie prezident avizoval prostredníctvom listov, ktoré plánuje zaslať dotknutým krajinám ako oficiálne oznámenia o nových platobných podmienkach. Podľa Trumpa sú tieto oznámenia rovnocenné obchodným dohodám, pričom o priamych rokovaniach s jednotlivými krajinami nemá záujem. Prezident však ponechal možnosť, aby niektoré štáty iniciovali diskusie o potenciálnom znížení sadzieb.
Ani samotná výška cla nebola doteraz presne stanovená, pričom Trump spomína rozpätie 10 % až 15 %. Tento návrh nie je prvým pokusom zaviesť podobné opatrenia. Už v apríli svoje plány prezentoval voči krajinám, ktoré majú obchodný prebytok s USA, napríklad EÚ, Japonsko či Južná Kórea. Po predchádzajúcej vlne kritiky sa však zavedenie odložilo, aby poskytlo priestor na rokovania. Aktuálny postup však znovu vyvoláva neistotu a napätie medzi obchodnými partnermi USA.
Dopady na globálnu a slovenskú ekonomiku
Navrhovaná dovozná daň môže mať výrazný dopad na ekonomiku Slovenska, ktorá je závislá od exportu, vrátane exportu do USA. Pre Slovensko, kde približne 600 firiem vyváža tovar do Spojených štátov, je najväčším rizikom automobilový sektor. Osobné vozidlá a ich komponenty predstavujú viac ako tri štvrtiny slovenského exportu na americký trh. Ak by sa clá zaviedli na úrovni 10 % až 15 %, slovenské produkty by mohli stratiť konkurencieschopnosť a zaznamenali by pokles predaja.
Situáciu komplikuje aj napojenie Slovenska na nemeckú ekonomiku, ktorá je hlavným odberateľom pre slovenské subdodávateľské firmy. Ak by USA zaviedli clá plošne na celú Európsku úniu, pravdepodobnou reakciou Bruselu by bola odveta, čo by mohlo rozpútať obchodnú vojnu. Tá by zasiahla najmä Nemecko, ktorého export do USA hrá kľúčovú úlohu v tamojšom priemysle. Následné zníženie objednávok pre slovenské spoločnosti by spôsobilo domino efekt, ktorý by viedol k spomaleniu hospodárskeho rastu na Slovensku.
Ekonomická neistota a globálny kontext
Pripravované opatrenia vytvárajú významnú neistotu na globálnych finančných trhoch. Prudké zmeny v obchodnej politike odrádzajú firmy od investícií a brzdia medzinárodný obchod. Pre malé krajiny ako Slovensko, ktoré sú úzko napojené na export a predvídateľné ekonomické prostredie, sú takéto opatrenia obzvlášť problematické.
Tieto kroky amerického prezidenta navyše prichádzajú v čase, keď globálna ekonomika čelí viacerým výzvam, vrátane obnovy po pandemickom období a problémov v dodávateľských reťazcoch. Ak sa obchodné napätie medzi USA a jeho partnermi zintenzívni, dopady môžu zasiahnuť nielen Slovensko, ale aj širší európsky priestor a ďalšie významné svetové ekonomiky.
