Administratíva prezidenta Donalda Trumpa pripravuje nový ekonomický tlak na Rusko prostredníctvom zavedenia 100-percentného cla na ruskú ropu. Tento krok má za cieľ donútiť Moskvu, aby ukončila vojenský konflikt na Ukrajine v relatívne krátkom časovom období. Túto stratégiu ohlásil Trump 14. júla a oficiálne ju potvrdil minister financií Scott Bessent. Ak sa táto politika uvedie do praxe, Spojené štáty plánujú tlačiť na svojich európskych partnerov, aby prijali podobné opatrenia.
Rýchly krok, veľké riziká
Plánované clá vo výške 100 % by sa podľa vyjadrení ministra financií uplatnili nielen na ruskú ropu, ale aj na všetkých obchodných partnerov Ruska, ktorí by pokračovali v jej nákupe. Táto politika je štrukturovaná ako forma sekundárnych sankcií a má potrestať aj krajiny ako Čína či India, ktoré patria medzi najväčších odberateľov ruskej ropy. Minister financií označil tento prístup za revolučnú a legitímnu reakciu na pokračujúcu vojenskú aktivitu Ruska na Ukrajine.
Implementácia takejto politiky však môže vyvolať dramatické globálne dôsledky. Ak by sa ruská ropa zatlačila mimo hlavných trhov, vznikol by obrovský nedostatok ponuky. Ceny ropy na svetových trhoch by okamžite vzrástli, pričom tento nárast by pocítili všetky svetové ekonomiky vrátane Európy. Ceny palív, plastov a ďalších produktov odvodených od ropy by vyleteli nahor, a to priamo ovplyvní životné náklady a infláciu v regiónoch závislých na dovoze ropy.
Európske komplikácie a slovenská pozícia
USA očakávajú, že tento krok podporí aj Európska únia, ktorá má aktuálne na dovoz ruskej ropy zavedené embargo s istými výnimkami. Jedna z nich platí pre Slovensko, ktoré prostredníctvom ropovodu Družba dostáva ruskú ropu pre svoj kľúčový podnik Slovnaft. Zavedenie amerických sekundárnych sankcií by túto výnimku znehodnotilo tým, že by nákup ropy z Ruska urobilo ekonomicky neúnosným. Pre Slovensko ako člena jednotného trhu EÚ by to znamenalo rozsiahle narušenie jeho energetickej a priemyselnej stability.
Bratislavská rafinéria Slovnaft by v prípade núteného odstavenia dodávok musela buď súrne upraviť svoje technológie, alebo výrazne obmedziť výrobu. To by viedlo k stratám pracovných miest, ekonomickému spomaleniu a ďalšej eskalácii cien energií. Okrem toho by Slovensko stratilo dôležité príjmy z tranzitu ruského plynu cez svoju infraštruktúru, ktoré predstavujú stovky miliónov eur ročne.
Budúcnosť bez ruskej ropy?
Európska únia už oznámila svoje plány úplne zakázať dovoz ruských energií, pričom cieľom je implementovať tieto pravidlá do roku 2028. Tento plán však môže mať pre Slovensko extrémne dôsledky, ktoré sa týkajú nielen energetického trhu, ale aj celkovej konkurencieschopnosti krajiny. Hoci slovenská vláda inklinovala k nesúhlasu s takýmto zámerom, kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ umožňuje prijatie sankcií bez potreby konsenzuálneho súhlasu všetkých členov.
Spojené štáty, spolu s ostatnými kľúčovými partnermi, plánujú ďalej posilniť sankcie zamerané na izolovanie Ruska zo svetového energetického trhu. Pre Slovensko to znamená veľmi zložitú pozíciu medzi záväzkami voči EÚ a reálnou potrebou stabilizácie svojej ekonomickej a energetickej bezpečnosti.
