Americký prezident Donald Trump vyjadril skepticizmus ohľadom obchodných rokovaní medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou. Pred svojim odchodom na krátkodobý pobyt v Škótsku uviedol, že šanca na dohodu je vyrovnaných 50 ku 50. Napriek tomu naznačil istý optimizmus, keď vyhlásil, že Európska únia má celkom dobré šance dosiahnuť dohodu, ak bude k rokovaniam pristupovať ústretovo.
Obchodné napätie na vzostupe
Rokovania nadobúdajú urýchlený charakter, keďže cieľom oboch strán je odvrátiť implementáciu vysokých ciel na európsky tovar americkou administratívou. Trump ohlásil clá vo výške 30 % na produkty z EÚ, ktoré majú vstúpiť do platnosti 1. augusta. Výmenou za ich zníženie požaduje väčšie otvorenie európskeho trhu americkým firmám. Ako precedens môže slúžiť nedávna dohoda medzi USA a Japonskom, kde sa clá ustálili na 15 %, čo indikovalo potenciál kompromisu aj v tomto prípade.
Európska strana reagovala opatrným optimizmom. Nemecký kancelár Friedrich Merz spolu so zástupcami Európskej komisie signalizovali progres v rokovaniach. Ak však k dohode nedôjde, EÚ je pripravená zaviesť rozsiahly balík odvetných opatrení, ktorý by vstúpil do platnosti už 7. augusta.
Reakcia Európskej únie
V reakcii na plánované americké clá schválila EÚ balík odvetných ciel na americký tovar v hodnote 93 miliárd eur. Tieto opatrenia rozdelila na dve časti: 21 miliárd, ktoré už boli pripravené na jar, a nový balík vo výške 72 miliárd eur, cieliaci na produkty ako lietadlá, automobily či bourbon. Tento krok podporilo 26 z 27 členských štátov, pričom Maďarsko hlasovalo proti. Brusel zároveň zvažuje dodatočné reštrikcie na americké služby, ktoré by mohli zasiahnuť technologický a finančný sektor.
Kľúčové krajiny ako Francúzsko a Nemecko zdôrazňujú nevyhnutnosť tvrdého postupu voči USA, pričom požadujú dôrazné kroky na ochranu európskej ekonomiky a jej záväzkov. Európska komisia súbežne pripravuje varianty ďalšej eskalácie v prípade, že rokovania neprinesú želaný výsledok.
Ekonomické riziká a vplyvy ciel
Prípadná obchodná vojna medzi dvomi najväčšími ekonomikami sveta by mala závažné následky pre bežných občanov aj podnikateľské sektory. Zavedenie ciel na oboch stranách Atlantiku by priamo ovplyvnilo ceny tovarov. Na Slovensku by napríklad zdraželi americké výrobky, zatiaľ čo americké clá na európsky tovar by mohli výrazne znížiť dopyt po európskych produktoch v USA.
Najväčším rizikom pre Slovensko, krajinu s exportne orientovanou ekonomikou, je možný úder na automobilový sektor. Slovenské závody, ktoré dodávajú kľúčové komponenty nemeckým automobilkám, by pocítili okamžitý pokles objednávok v prípade oslabenia nemeckého exportu na americký trh. Výrazné zvyšovanie výrobných nákladov, ktoré by priniesli clá, by malo tiež za následok všeobecnú infláciu a úbytok kúpnej sily.
Hospodárske dopady by sa však neobmedzili len na ceny. Menšia konkurencieschopnosť európskych a amerických produktov by mohla negatívne ovplyvniť zamestnanosť, investície a celkový rast oboch ekonomík. Súčasná situácia tak ostáva veľkou skúškou nielen obchodných vzťahov, ale aj schopnosti oboch strán zvládnuť krízové vyjednávanie.
