Americký prezident Donald Trump na konci pracovného týždňa šokoval medzinárodnú komunitu, keď podpísal dekrét, ktorý povoľuje používanie nového označenia pre ministerstvo obrany – ministerstvo vojny. Nové pomenovanie má podľa jeho vyjadrení symbolizovať návrat k bojovému nastaveniu a ukázať svetu neochvejnú pripravenosť Spojených štátov na obranu ich záujmov. Trump zároveň vyhlásil, že tento krok je signálom obnovy vojenskej sily krajiny.
Posun k bojovému étosu
Trumpova administratíva je presvedčená, že rozhodnutie z roku 1949, keď došlo k premenovaniu ministerstva vojny na ministerstvo obrany, oslabovalo americkú vojenskú identitu. Podľa prezidenta táto zmena viedla k tomu, že Spojené štáty začali dávať prednosť politickej korektnosti namiesto vojenských víťazstiev. Novým paralelným označením chce prezident obnoviť úctu a zmysel pre bojovnosť, ktorú považuje za základ úspešnej armády.
Aj keď dekrét nezabezpečuje definitívnu zmenu názvu, umožňuje ministerstvu využívať označenie „ministerstvo vojny“ vo vybraných situáciách, pričom na úplnú zmenu by bol potrebný súhlas Kongresu. Šéf Pentagónu Pete Hegseth dodal, že tento krok nemá byť len symbolickým gestom, ale začiatkom premeny étosu ozbrojených síl USA. Zdôraznil potrebu zamerať sa na vojenské ciele a opustiť prístup, ktorý z armády robí predovšetkým byrokratickú inštitúciu.
Historické pozadie a strategické ciele
Pôvodné ministerstvo vojny fungovalo od roku 1789 a jeho štruktúra bola zásadne pretvorená reformami v druhej polovici 20. storočia. Trump však vníma tento historický prechod ako dôvod oslabenia americkej vojenskej sily. Týmto krokom sa snaží revitalizovať bojového ducha a presadiť jasnú, dôraznú politiku, ktorá má demonštrovať odhodlanie Spojených štátov viesť a vyhrávať konflikty.
Prezident zároveň zdôrazňuje, že jeho administratíva od nástupu do druhého volebného obdobia uzavrela sedem vojenských konfliktov a usiluje sa o mier prostredníctvom sily. Napriek týmto úspechom sa jeho politika stretáva s kritikou kvôli preventívnym útokom, ako bol zásah proti iránskym jadrovým zariadeniam, ktoré zvýrazňujú preferovaný spôsob riešenia medzinárodných problémov – formou odstrašovania.
Obraz lídra pre domácu aj zahraničnú verejnosť
Trumpovo rozhodnutie je tiež súčasťou širšej snahy vyprofilovať silného lídera doma aj na globálnej politickej scéne. Zmena rétoriky smerom k jazyku minulosti má apelovať na domácu verejnosť, ktorá túži po posilnení tradičných hodnôt. Zároveň má poslať jasný odkaz protivníkom USA, že krajina zostáva pripravená obhajovať svoje postavenie bez váhania. Princíp „mieru prostredníctvom sily“ sa tak opäť stal ústredným bodom zahraničnej politiky Spojených štátov.
Týmto krokom sa administratíva snaží nielen meniť spôsob, akým je americká armáda vnímaná, ale aj vytvoriť nový rámec pre jej činnosť v 21. storočí. Súčasné globálne výzvy považuje Trump za príležitosť obnoviť vojensko-politický vplyv Spojených štátov a zdôrazniť ich vedúcu úlohu na svetovej scéne.
