Transakčná daň destabilizuje podnikateľské prostredie, hrozia zmeny aj výnimky
Slovenská ekonomika čelí výraznému otrasu po zavedení transakčnej dane, ktorú vláda vníma ako kľúčový nástroj konsolidácie verejných financií. Opatrenie vyvolalo silnú nespokojnosť v podnikateľskej i odbornej sfére a stalo sa predmetom ostrej politickej debaty. Napriek rastúcej kritike vláda daň obhajuje pre jej rozpočtový potenciál, no spory o jej rozsahu a efektívnosti narastajú.
Výber dane pod otáznikom, politici hľadajú výnimky
Ambíciou transakčnej dane je prispieť až 700 miliónmi eur do tohtoročného konsolidačného balíka vo výške 2,7 miliardy eur. Viacerí odborníci i politici však varujú pred neistotou jej výberu a upozorňujú na jej nepriaznivý dopad, najmä na malých podnikateľov a živnostníkov. Šéf SNS Andrej Danko dlhodobo presadzuje, aby boli najzraniteľnejšie podnikateľské skupiny spod daňovej povinnosti vyňaté. Svoj návrh plánuje predložiť už na nasledujúcej schôdzi parlamentu, pričom úpravu podporuje aj opozícia.
Opozičné strany ako Progresívne Slovensko a SaS pomenúvajú transakčnú daň ako škodlivú, požadujú systémové riešenie a deklarujú podporu každému návrhu, ktorý by aspoň zmiernil negatívny vplyv opatrenia. Výrazne podobný postoj zaujal aj predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok s dôrazom na ochranu remeselníkov a ľudí nútených podnikať v dôsledku ekonomických okolností.
V koalícii sa objavuje ochota diskutovať o možných úľavách. Premiér Robert Fico, predtým neústupný zástanca tejto dane, postupne pripúšťa potrebu kompromisov. Ak má byť niektorá skupina spod dane vyňatá, vláda vyžaduje návrh na pokrytie výpadku v rozpočte. Odhady SNS hovoria o riziku poklesu daňového príjmu o niekoľko desiatok miliónov eur, ktoré by podľa Danka bolo možné kompenzovať šetrením vo verejnej správe a znížením počtu zamestnancov v štátnych úradoch.
Úsporné opatrenia, tlak na efektivitu štátu
Proces konsolidácie verejných financií bude pokračovať aj v ďalších rokoch. Vláda plánuje do konca volebného obdobia znížiť deficit o 3,5 miliardy eur; cieľ znížiť ho pod tri percentá HDP sa však posúva minimálne do roku 2028. Podľa ministerstva financií deficit v roku 2026 dosiahne 4,1 percenta HDP, čo je menej, ako sa pôvodne zamýšľalo. Rezort argumentuje vonkajšími faktormi, ako sú vývoj ekonomiky či obchodné clá zo zahraničia, no trvá na tom, že domáce konsolidačné opatrenia sú v súlade s pravidlami Európskej únie.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že priestor na ďalšie zvyšovanie daní je prakticky vyčerpaný — aktuálne daňové zaťaženie dosiahlo najvyššiu úroveň za štvrťstoročie. Odborníci preto žiadajú posun od zvyšovania daní k úsporám na výdavkovej strane rozpočtu a zefektívnenie verejnej správy.
Úsporné opatrenia zasiahli aj samosprávy. Napríklad obec Tomášov je nútená platiť zamestnancov z rezerv určených pôvodne na opravy infraštruktúry, pričom prepad príjmov z podielových daní a vysoká inflácia (cca 30 % za posledné roky) viedli k zvýšeniu miestnych poplatkov.
Na centrálnej úrovni vládne diskusia o skutočnom šetrení. Premiér Fico predstavil zámer znížiť počet zamestnancov vo verejnom sektore, redukovať počet samospráv, žúp či poslancov parlamentu a zvýšiť kvórum pre vstup strán do Národnej rady zo súčasných 5 na 7 percent. Paradoxom však ostáva zvýšenie platov ústavných činiteľov v čase, keď verejné prostredie trpí vysokými daňami a rastúcimi životnými nákladmi.
Rozhodnutie o osude dane sa blíži
Najvyšší koaliční predstavitelia budú v najbližších dňoch hľadať kompromis v nastavení konsolidačných opatrení. Predseda SNS a minister financií v piatok zasadajú ku konkrétnym možnostiam úprav či výnimiek z transakčnej dane. Napriek tomu, že úplné zrušenie opatrenia je málo pravdepodobné, tlak na zmiernenie dopadov na najmenších podnikateľov rapídne rastie.
Konsolidácia verejných financií tak do ďalších rokov ostáva ťažiskovou témou slovenskej hospodárskej a politickej reality. Z pohľadu firiem a bežných občanov bude rozhodujúce, či sa zmeny v daňovej politike premietnu nielen do štátneho rozpočtu, ale aj do lepšieho podnikateľského prostredia a udržateľného rastu ekonomiky.
