Prezident USA Donald Trump od pondelka 7. júla začne rozposielať listy týkajúce sa pripravovaných ciel. Túto informáciu oznámil v nedeľu, pričom uviedol, že zoznam adresovaných krajín nie je zatiaľ verejne známy.
Clá zasiahnu viacero krajín, niektoré dostanú dodatočnú sadzbu
Podľa prezidentových vyjadrení môže ísť celkovo až o 15 krajín. USA s niektorými zo zainteresovaných krajín stihli uzavrieť obchodné dohody, takže sa očakáva kombinácia listov s oznámeniami o clách a uzavretých dohodách.
Už začiatkom apríla Trumpova administratíva zverejnila plán zaviesť celoplošné clá na dovoz takmer všetkých zahraničných tovarov smerujúcich do Spojených štátov amerických. Clá by mali byť vo výške 10 percent. Okrem nich boli avizované aj takzvané recipročné clá, ktoré sa vyznačujú vyššími sadzbami a zasiahnu väčšinu štátov sveta. Prezident zároveň varoval, že krajiny podporujúce protiamerické postoje ekonomickej skupiny BRICS dostanú navyše ďalšie clo vo výške ďalších 10 percent.
Podľa vyjadrenia ministra obchodu USA Howarda Lutnicka je aktuálne obdobie vyhradené finalizácii rokovaní a stanoveniu konečných tarifných sadzieb. Aj keď presné krajiny neuviedol, potvrdil, že nové clá vyrúbené na tovary budú účinné až od 1. augusta 2025, čo dáva dotknutým krajinám istý čas na prípravu.
EÚ smeruje k dohode, clo môže byť nižšie
Momentálne končí deväťdesiatdňové obdobie stanovené pre rokovania medzi USA a jednotlivými štátmi. Minister financií Scott Bessent naznačil, že v nasledujúcich dňoch by verejnosť mala očakávať viaceré zásadné oznámenia týkajúce sa nových dohôd. Osobitne pozitívny pokrok zaznamenali jednania medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou.
Predtým unijní vyjednávači vyjadrovali skôr obavy z možnosti nedohody s USA, teraz však podľa ministra financií možno hovoriť o dôležitom pokroku. To znamená, že tovary exportované z územia EÚ do USA môžu byť napokon zaťažené nižšími ako plánovanými clami.
Globálne dôsledky Trumpovej obchodnej politiky
Trumpove kroky v oblasti ciel a vzájomného obchodu viedli podľa pozorovateľov k rozvíreniu finančných trhov a k intenzívnej diplomacii na svetovej scéne. Vlády mnohých krajín boli v dôsledku tohto vývoja nútené zabezpečiť ochranu svojej ekonomiky rokovaniami s USA i ostatnými globálnymi partnermi.
Zatiaľ čo americký prezident presadzuje tvrdšiu líniu voči štátom, ktoré podľa neho zastávajú postoje škodiace záujmom Spojených štátov, krajiny, ktoré s Washingtonom dosiahnu kompromisné dohody, môžu očakávať miernejšie podmienky v colnej politike. Tieto zmluvy môžu zmierniť negatívne dopady na ekonomické prostredie a ochrániť výrobcov pred agresívnymi tarifnými opatreniami.
