Slovenský štátny rozpočet zaznamenal k októbru 2025 deficit vo výške 4,67 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 1,27 miliardy eur, teda o 37,3 %. Ministerstvo financií označilo za hlavné dôvody tohto vývoja zrýchlený rast výdavkov oproti príjmom a výrazný pokles čerpania zdrojov z rozpočtu Európskej únie.
Výdavky rástli rýchlejšie ako príjmy
Príjmy štátneho rozpočtu dosiahli za prvých desať mesiacov roka 20,05 miliardy eur, čo je nárast o 6,6 % (o 1,24 miliardy eur). Na druhej strane výdavky vzrástli takmer dvojnásobným tempom – o 11,3 % (o 2,51 miliardy eur) na celkových 24,72 miliardy eur. Táto disproporcia prehĺbila rozpočtový schodok na uvedených 4,67 miliardy eur.
Na strane príjmov prišlo k pozitívnemu vývoju vo výbere daní, ktorý sa medziročne zvýšil o 12,2 % (o 1,82 miliardy eur). Zvýšenie bolo zaznamenané vo viacerých oblastiach, najvýraznejšie pri dani z pridanej hodnoty (+625,3 milióna eur) a dani z príjmov fyzických (+494,4 milióna eur) aj právnických osôb (+231,6 milióna eur). Zavážiť mali aj spotrebné dane (+58,1 milióna eur), osobitné odvody z regulovaných odvetví (+103,8 milióna eur) a solidárny príspevok z odvetví ropy a plynu (+39,6 milióna eur).
Paradoxne, s týmto pozitívnym vývojom kontrastoval pokles príjmov z eurofondov o 45,5 % (o 1,16 miliardy eur). Zároveň však prišli nové príjmy z Plánu obnovy a odolnosti, ktoré dosiahli 626,4 milióna eur. Tieto nové zdroje však neboli dostatočné na vyrovnanie deficitov spôsobených poklesom čerpania bežných fondov EÚ.
Rastúce náklady a nové zaťaženia
Na strane výdavkov boli zaznamenané výrazné zmeny, kde dôležitú úlohu zohralo čerpanie Plánu obnovy a odolnosti, ktoré si vyžiadalo výrazne vyššie výdavky – až o 1,02 miliardy eur viac ako v predošlom roku. Naopak, výdavky na programy financované z rozpočtu EÚ klesli o 30,5 % (o 666,2 milióna eur). Jedným z hlavných problémov zostáva nárast nákladov na obsluhu štátneho dlhu o 26 %, teda o 299,2 milióna eur. Tieto náklady stále viac zaťažujú rozpočet a komplikujú akékoľvek konsolidačné snahy.
Výdavky štátu boli ovplyvnené aj inými faktormi, vrátane vyšších príspevkov do rozpočtu EÚ (+120,7 milióna eur) a nákladov na čerpanie Plánu obnovy. Jedinou významnou položkou, pri ktorej došlo k poklesu, bol transfer pre Sociálnu poisťovňu, ktorý medziročne klesol o 300 miliónov eur, čo však nestačilo na vyrovnanie rýchlo rastúcich výdavkov v iných oblastiach.
Konsolidačné snahy a ich budúce vplyvy
Hoci daňové príjmy vzrástli, nedokážu bez ďalších opatrení pokryť rastúce náklady. Preto sa na rok 2026 pripravuje nový konsolidačný balík. Tento program zavádza výrazné zvyšovanie príjmov štátu predovšetkým cez vyššie daňové a odvodové zaťaženie. Napríklad zamestnanci budú čeliť zvýšeniu zdravotných odvodov zo 4 % na 5 %, čo zníži ich čisté mzdy. Zvyšujú sa aj daňové pásma pre vysokopríjmových obyvateľov a zavádzajú nové pravidlá pre ľudí pracujúcich na dohody, ktorí prídu o svoje doterajšie výhody.
Najväčšie bremeno však ponesú živnostníci, ktorým sa minimálne mesačné odvody zvýšia na približne 425 eur, a to vrátane nového povinného mikroodvodu. Zmeny zasiahnu aj podnikateľov, ktorí budú povinní od marca 2026 umožniť bezhotovostné platby. Plánované sú aj vyššie dane na spotrebné tovary, ako alkohol a tabak, a reforma zdaňovania nehnuteľností, ktorá zvýši náklady najmä vo veľkých mestách.
Neprehliadnite
Popri zvyšovaní príjmov sa zároveň plánujú nepríjemné škrty, ako napríklad trvalé zrušenie sviatkov 17. novembra a dočasné pozastavenie ďalších. Tieto kroky majú slovenskému rozpočtu pomôcť, no ich účinnosť zostáva otázna, pokiaľ výdavky štátu porastú rýchlejšie ako príjmy.
