Argumenty slovenského premiéra Roberta Fica o výhodnosti lacného ruského plynu a ropy sú nepravdivé. Tvrdí to opozičný poslanec Národnej rady SR za hnutie Slovensko Július Jakab, ktorý svoje tvrdenia zakladá na najnovších dátach Európskeho štatistického úradu (Eurostat). Podľa týchto údajov slovenské firmy nakupujú plyn za jednu z najvyšších cien v celej Európskej únii.
Slovenské firmy platia najviac v Európe
Podľa aktuálnych údajov Eurostatu je Slovensko druhou najdrahšou krajinou Európskej únie pri veľkoobchodnom nákupe plynu. Vyššiu cenu má už len Švédsko. Po započítaní všetkých daní a poplatkov patrí Slovensko do prvej päťky krajín s najvyššími cenami plynu. Situácia sa výrazne zhoršuje, ak sa cena plynu prispôsobí parite kúpnej sily, teda ekonomickej úrovni jednotlivých krajín. Takáto analýza ukázala, že slovenské podniky platia vôbec najvyššie ceny v celej Európe.
Nevýhodné podmienky sa netýkajú len plynu, ale podobne zlá situácia je aj pri rope. Ceny pohonných látok na Slovensku dosahujú jedny z najvyšších úrovní v regióne, keď liter benzínu stojí v krajine priemere 1,57 eura. V okolitých štátoch je pritom výrazne lacnejšie. Motoristi v Maďarsku platia za liter benzínu o 6 centov menej. V Poľsku je benzín lacnejší o 16 centov za liter a v Českej republike dokonca o 17 centov. Podľa Jakaba tieto fakty jasne vyvracajú, že by Slovensko profitovalo z lacných ruských energetických zdrojov.
Riziko pokuty za ukončenie zmluvy s Gazpromom
Premiér Robert Fico napriek týmto údajom zdôrazňuje, že Slovensko by nemalo podporiť plán Európskej únie na zakázanie dovozu ruského plynu od roku 2028. Podľa neho by takéto rozhodnutie mohlo viesť k výraznému zvýšeniu cien energií pre domácnosti. Fico tvrdí, že zastavenie dovozu plynu cez plynovod TurkStream, cez ktorý Slovensko momentálne prijíma približne 3,5 miliardy kubických metrov plynu ročne, by mohlo zvýšiť cenu plynu pre bežných spotrebiteľov až o 30 až 50 percent.
Osobitnou obavou vlády je výpoveď zmluvy s ruským Gazpromom, ktorá obsahuje prísnu podmienku „take-or-pay“ (odober alebo zaplať). Za predčasné ukončenie kontraktu by Slovenský plynárenský podnik (SPP) údajne mohol čeliť pokute až do výšky 20 miliárd eur. Európska komisia však argumentuje, že nová legislatíva EÚ môže byť posudzovaná ako dôvod vyššej moci, čo by malo slovenskú stranu pred sankciami Gazpromu ochrániť. SPP napriek tomu zastáva opatrný postoj, keďže nevylučuje riziko, že Gazprom nebude akceptovať jednostranné ukončenie zmluvy bez finančných následkov.
Budúcnosť cien energií na Slovensku
Zvyšovanie cien plynu je veľkou výzvou pre súčasnú vládu. Premiér prisľúbil, že kabinet urobí maximum, aby domácnosti nezasiahli výrazné zdraženia v cenách energií pre rok 2026. Zatiaľ čo v oblasti elektriny sa vláda opiera o dohodu so Slovenskými elektrárňami, ceny plynu môžu predstavovať náročnejší problém kvôli významným dopadom na štátny rozpočet. Ministerstvo hospodárstva preto pracuje na zavedení adresnejšej podpory pre občanov, pričom cieľom je čo najjednoduchšie administratívne riešenie.
Aj keď Európska komisia odmieta požiadavky na finančnú kompenzáciu, slovenská vláda tvrdí, že bez dostupného ruského plynu budú ceny energií výrazne stúpať. Podľa aktuálneho stavu sú zásobníky plynu na Slovensku naplnené len na 43 percent, čo je nižšia úroveň ako aktuálny európsky priemer, ktorý dosahuje približne 54 percent. Ako tvrdia predstavitelia štátu, situáciu bude potrebné ďalšími krokmi stabilizovať, aby sa minimalizovali negatívne dopady prípadného zákazu dovozu ruských energií po roku 2028.
