Slovensko čelí významným zmenám v dôchodkovom systéme, ktoré môžu zásadne ovplyvniť budúcnosť tisícov sporiteľov. Odborníci z iniciatívy Dáta bez pátosu upozorňujú na možné kroky vlády, ktoré by mohli viesť k zníženiu príspevkov do druhého dôchodkového piliera, čo by štátu prinieslo miliardové sumy.
Možné získanie miliárd do štátnej kasy
Úvahy o znížení odvodov do druhého piliera z aktuálnych 4 % na 2 % by mohli podľa analytikov okamžite navýšiť príjmy štátneho rozpočtu o približne 400 miliónov eur ročne. Ak by sa príspevky ďalej postupne znižovali, štát by mohol v roku 2026 získať okolo 600 miliónov eur, v roku 2027 až 1 miliardu eur a v roku 2028 by príjmy mohli presiahnuť 1,25 miliardy eur.
V období rokov 2025 až 2027 by tak tieto opatrenia mohli priniesť do rozpočtu až 4 miliardy eur, pričom optimistické scenáre hovoria o možnom navýšení tejto sumy o ďalšiu miliardu. Tieto finančné prostriedky by vláda mohla využiť na konsolidáciu verejných financií bez nutnosti zvyšovať dane či znižovať sociálne dávky.

Analytici tiež upozorňujú na možnosť úplného otvorenia druhého piliera, čo by umožnilo sporiteľom vrátiť sa do prvého, štátom spravovaného piliera. Ak by sa tento krok uskutočnil v správnom čase a vláda by dokázala presvedčiť občanov o jeho výhodnosti, štátny rozpočet by mohol v roku 2026 získať ďalších 1 až 2 miliardy eur. Zavedenie takéhoto opatrenia ešte v tomto roku by mohlo priniesť dodatočných 500 miliónov eur.
Dôsledky pre dôchodkový systém a alternatívne riešenia
Zníženie príspevkov do druhého piliera či jeho úplné otvorenie však nesie so sebou riziká. Druhý pilier bol zavedený s cieľom zabezpečiť stabilnejšie dôchodky pre budúce generácie a znížiť záťaž na prvý pilier, ktorý je dlhodobo v deficite. Odborníci varujú, že takéto zásahy by mohli negatívne ovplyvniť úspory tisícov Slovákov a narušiť dôveru v dôchodkový systém.
Iniciatíva Dáta bez pátosu preto navrhuje vláde, aby hľadala úspory v iných oblastiach. Medzi možnými opatreniami spomínajú zrušenie štyroch štátnych sviatkov, zníženie trinástych dôchodkov na polovicu či obmedzenie výsluhových dôchodkov. Ďalej odporúčajú zmrazenie platov ústavných činiteľov, skrátenie školských prázdnin o týždeň a zrušenie nadštandardných benefitov vo verejnej správe.
Okrem toho navrhujú čiastočnú dereguláciu cien energií a zlepšenie výberu dane z pridanej hodnoty, čo by mohlo priniesť do rozpočtu ďalšie miliardy eur. Tieto kroky by podľa nich boli menej bolestivé pre občanov a zároveň efektívne v snahe ozdraviť verejné financie.
Nutnosť rýchlych a zodpovedných rozhodnutí
Slovensko sa zaviazalo znížiť deficit verejných financií na 3,7 % HDP do roku 2027, čo predstavuje potrebu ušetriť približne 6 miliárd eur v priebehu troch rokov. Vláda je preto nútená prijímať opatrenia na zníženie výdavkov a zvýšenie príjmov.
Analytici zdôrazňujú, že hoci zmeny v druhom pilieri môžu krátkodobo pomôcť naplniť štátnu kasu, dlhodobé dôsledky by mohli byť pre obyvateľov negatívne. Preto apelujú na vládu, aby dôkladne zvážila svoje kroky a uprednostnila opatrenia, ktoré neohrozia finančnú stabilitu občanov v budúcnosti.
Súčasná situácia si vyžaduje rýchle a zodpovedné rozhodnutia. Odborníci sa zhodujú, že je potrebné hľadať riešenia, ktoré budú efektívne a zároveň spravodlivé voči všetkým skupinám obyvateľstva. Dôvera občanov v dôchodkový systém a verejné inštitúcie je kľúčová pre budúci rozvoj krajiny.