Slovensko zvažuje zásadné zmeny v dôchodkovom systéme kvôli konsolidácii financií
Slovenský kabinet čelí historickému tlaku na znižovanie deficitu verejných financií. S cieľom dosiahnuť prijaté konsolidačné ciele zvažuje vláda výrazné zásahy do druhého dôchodkového piliera. Analytici predpokladajú, že Ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického pripravuje kroky, ktoré by mohli do štátneho rozpočtu priniesť miliardy eur už v najbližších rokoch a zmierniť potrebu ďalších nepopulárnych opatrení.
Milióny do rozpočtu cez druhý pilier
Najzásadnejšou navrhovanou zmenou je zníženie povinných odvodov do druhého piliera, ktoré v súčasnosti predstavujú štyri percentá hrubej mzdy sporiteľov. Ak by sa tento príspevok znížil o polovicu, rozpočet by bol okamžite posilnený o približne 400 miliónov eur ročne. Pri ďalšom postupnom znižovaní sa očakáva medziročný rast týchto príjmov: v roku 2026 by štát získal okolo 600 miliónov eur, v roku 2027 by dosiahol takmer miliardu a v roku 2028 by príjmy presiahli 1,2 miliardy eur.
Pri optimistickom scenári možno v období rokov 2025 až 2027 očakávať celkový prínos až 5 miliárd eur. Takáto suma by významne prispela k stabilizácii verejných financií, a to bez zásahu do dávok alebo energetických dotácií. Okrem redukcie odvodov sa diskutuje aj o úplnom otvorení druhého piliera, čím by mohlo dôjsť k presunu úspor časti sporiteľov späť do štátneho, priebežne financovaného systému. Tento krok by mohol v priebehu jedného roka priniesť štátnemu rozpočtu jednu až dve miliardy eur navyše, pričom ak by došlo k presunu už tento rok, na účtoch štátu by pribudlo minimálne pol miliardy eur.
Riziká zásahu do dôchodkov, alternatívy na stole
Vláda považuje druhý pilier za rýchly a dostupný zdroj financií, najmä v situácii, keď musí Slovensko do roku 2027 stiahnuť deficit na úroveň približne 3,7 % HDP. Rozdiel predstavuje nutnú úsporu až šesť miliárd eur. Výhodou tohto postupu je, že môže byť realizovaný bez nutnosti siahať na citlivé oblasti, ako sú sociálne dávky alebo podpora energií.
Aktuálne výkonnosť dôchodkových fondov nahráva tejto možnosti, keďže v posledných mesiacoch došlo k poklesu hodnoty aktív o dve miliardy eur v dôsledku oslabenia akciových trhov. Ministerstvo financií tak môže považovať presmerovanie úspor do rozpočtu za atraktívnejšie práve v tomto čase. Ak by však s rozhodnutím počkalo na možné zotavenie trhov, potenciálny prínos pre štát by bol ešte vyšší.
Zásah do druhého piliera však so sebou nesie vysoké riziká. Systém bol vytvorený na zníženie závislosti občanov od dlhodobo deficitného priebežného dôchodkového systému. Ak by došlo k oslabeniu druhého piliera, dôchodkové príjmy budúcich penzistov môžu byť výrazne nižšie, čo by spochybnilo finančnú stabilitu desiatok tisíc sporiteľov.
Možnosti konsolidácie bez zásahu do dôchodkov
Analytici poukazujú, že existuje niekoľko alternatívnych a menej rizikových ciest na konsolidáciu verejných financií. Medzi najefektívnejšie patrí zníženie alebo zrušenie trinástych dôchodkov, ktoré by prinieslo každoročne úsporu stoviek miliónov eur. Dodatočné opatrenia zahŕňajú znižovanie výsluhových dôchodkov, zmeny v benefitoch verejnej správy, dereguláciu cien energií či zmrazenie platov vysokopostavených úradníkov.
Neprehliadnite
V analytických kruhoch sa často spomína aj zvýšenie efektivity výberu dane z pridanej hodnoty, ktorá by mohla do rozpočtu priniesť niekoľko miliárd eur bez zásahov do dôchodkového systému. Väčšina odborníkov sa však zhoduje, že dôchodkový systém by mal byť až poslednou voľbou konsolidačných snáh a varujú pred dlhodobými negatívnymi dôsledkami pre budúce generácie slovenských dôchodcov.
Slovenská vláda teda stojí pred zásadným rozhodnutím – či uprednostniť rýchle príjmy za cenu potenciálneho oslabenia dôchodkového systému, alebo siahnuť po alternatívach, ktoré prinesú trvalejší a stabilnejší efekt na verejné financie bez ohrozenia budúcich penzií.
