Rezorty verejnej správy čaká v budúcom roku nárast mzdových výdavkov až o 900 miliónov eur, a to napriek prebiehajúcej konsolidácii verejných financií. Štát tak plánuje vynaložiť na platy svojich zamestnancov až 16 miliárd eur, čo vyvolalo vlnu kritiky zo strany verejnosti aj analytikov. Táto situácia podľa nich kontrastuje s požiadavkami na šetrenie, ktorým čelia bežní občania.
Najvyšší nárast v rezorte obrany
Najvýraznejšie zvýšenie mzdových výdavkov zaznamená ministerstvo obrany, kde sa očakáva skok o 19,4 % oproti súčasnému roku. Výdavky na mzdy v tomto rezorte by tak mali vzrásť z 496,4 milióna eur na takmer 592,8 milióna eur. Napriek tomu samotný rezort tvrdí, že k navýšeniu platov nedochádza a že suma uvedená v rozpočte je na rovnakej úrovni ako očakávané reálne výdavky pre tento rok. Analytici však upozorňujú na nedostatok transparentnosti, keďže takéto zmeny nie sú jasne uvedené v rozpočte.
Podobná situácia nastala v rámci Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy, kde má nárast výdavkov dosiahnuť 17,3 %. Rozpočet na platy v tomto úrade stúpne z 6,78 milióna eur na 8 miliónov eur. Podľa odboru komunikácie ide výlučne o posilnenie odborných kapacít na realizáciu projektov financovaných z európskych zdrojov. Tieto výdavky údajne nezaťažujú štátny rozpočet, čo však nebolo dostatočné na zmiernenie kritických hlasov verejnosti.
Školstvo a justícia s výraznými valorizáciami
Výrazné zvýšenie sa plánuje aj v rezorte školstva, kde mzdové výdavky narastú o 14,4 %. Tento krok reflektuje snahu vlády splniť záväzky voči učiteľom prostredníctvom dvoch valorizácií – 7 % od septembra 2025 a ďalších 7 % od januára 2026. Navyše, zvýšenie zahŕňa aj vyššie mzdy zamestnancov verejných vysokých škôl a dodatočné prostriedky na podporu školských inšpektorov.
V prípade Kancelárie Najvyššieho súdu SR sa očakáva nárast mzdových výdavkov o 16,1 %. Tento vývoj súvisí hlavne so zákonom stanoveným zvyšovaním platov sudcov, ktoré tvorí viac ako polovicu celkových výdavkov na mzdy, a tiež s opatreniami na odstránenie platového nepomeru medzi zamestnancami Najvyššieho súdu a inými súdnymi inštitúciami. Hoci zamestnanci Najvyššieho súdu majú platy zmrazené od roku 2023, nové prostriedky majú zabezpečiť ich stabilizáciu.
Skepsa verejnosti a dôsledky
Najmä bežní občania stále častejšie vyjadrujú skepsu voči týmto krokom. Podľa nich vládne zvyšovanie mzdových výdavkov pôsobí nespravodlivo v období, keď sa od verejnosti vyžaduje šetrenie prostredníctvom vyšších daní, poplatkov a konsolidačných opatrení. Verejne dostupné informácie naznačujú, že zvýšenie o 900 miliónov eur nie je výsledkom jednorazového prilepšenia zamestnancom, ale odráža viaceré záväzky z minulosti či projekty hradené z externých zdrojov. Napriek tomu kontrast medzi rétorikou o šetrení a reálnymi rozpočtovými krokmi zostáva problémom pre vieru občanov v spravodlivé riadenie verejných financií.
