Trináste dôchodky naďalej rozdeľujú slovenskú spoločnosť a vyvolávajú polemiky medzi odborníkmi, politikmi aj verejnosťou. Napriek vysokým nákladom pre štátnu kasu pokračuje vláda aj tento rok v ich vyplácaní. Novinkou je, že časť dôchodcov dostane trináste dôchodky už v júni, teda výrazne skôr, než pôvodne plánované decembrové vyplácanie.
Výplata vybraným dôchodcom v predstihu
Podľa údajov Sociálnej poisťovne sa približne 5 000 poberateľov čiastkových dôchodkov dočká trinásteho dôchodku v júni 2025. Táto špecifická skupina seniorov má nároky na dôchodok priznané na základe kombinovaného poistného obdobia, ktoré zahŕňa aj roky odpracované v zahraničí. Zmena legislatívy spôsobila, že administratívny proces pri posudzovaní ich nárokov si vyžiadal viac času a ich mimoriadna dávka bola pôvodne odsunutá na neskorší termín.
Hoci zákon stanovuje najneskorší termín vyplatenia trinásteho dôchodku tejto skupine dôchodcov až na 30. september 2025, Sociálna poisťovňa pristúpila ku skorej výplate už v júni. Tento prístup zdôvodňuje snahou o zjednodušenie rozhodovacích procesov a väčšiu ústretovosť ku klientom. Každý dôchodca, ktorého trinásty dôchodok je nižší než 606,30 eura, obdrží zároveň aj písomné rozhodnutie s podrobným výpočtom a odôvodnením vyplatenej sumy. Transparentnosť a pochopiteľnosť majú zvýšiť informovanosť príjemcov o ich nárokoch.
Výnimkou zostáva približne 800 dôchodcov, ktorým je penzia vyplácaná štvrťročne zo Slovenska a zároveň žijú mimo krajín EHP a Švajčiarska. Títo si na trinásty dôchodok počkajú do júla 2025, keď im bude vyplatený spolu so štvrťročnou dávkou za druhý kvartál. Aj v ich prípade bude výplata realizovaná pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty.
Finančná záťaž kontra potreby spoločnosti
Trináste dôchodky ostávajú pre štátny rozpočet masívnou finančnou záťažou. Sociálna poisťovňa uvádza, že aktuálne nemá dostatok prostriedkov ani na zabezpečenie štandardných dvanástich dôchodkových výplat. Finančný rozdiel bude musieť vykryť štát z vlastných rozpočtových rezerv, čo nie je v súlade s plánovanou konsolidáciou verejných financií a snahou o prísnejšie šetrenie rozpočtu. Odborníci upozorňujú, že rovnaká výška trinásteho dôchodku pre všetkých poberateľov – bez ohľadu na výšku ich dôchodku – popiera princíp solidarity a znižuje účinnosť sociálnej politiky.
Dáta ukazujú, že dôchodcovia nie sú najzraniteľnejšou skupinou obyvateľstva. Priemerný starobný dôchodok dosiahol vlani 683,10 eura, čo je citeľne nad oficiálnou hranicou príjmovej chudoby pre jednočlennú domácnosť na úrovni 509 eur. Pri riziku chudoby či sociálneho vylúčenia dosiahlo v minulom roku 13,1 percenta dôchodcov, zatiaľ čo celoštátny priemer predstavoval 16,5 percenta obyvateľstva.
Závažnejšie sú štatistiky v prípade rodín s nezaopatrenými deťmi. Až 980-tisíc Slovákov sa vlani nachádzalo v ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením, pričom najväčší podiel tvorili domácnosti s deťmi bez druhého rodiča. 38 percent týchto domácností čelí rôznym formám chudoby, a v rodinách s troma a viacerými deťmi je toto riziko ešte vyššie. Odborníci poukazujú, že systém nastavovania štátnej podpory by mal lepšie reflektovať aktuálnu štruktúru najohrozenejších skupín.
Kritika a tlak na zrušenie trinástych dôchodkov
Trináste dôchodky sú predmetom intenzívnej kritiky nielen zo strany ekonómov, ale aj podnikateľských zväzov. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) opakovane upozorňuje na neudržateľnosť plošných sociálnych opatrení a žiada ukončenie výdavkov, ktoré výhody prerozdeľujú nerovnomerne alebo bez ohľadu na skutočné potreby. AZZZ konkrétne navrhuje zrušiť trináste dôchodky, ale aj dotácie na obedy či vlaky zadarmo, pretože tieto výdavky podľa nej zaťažujú verejné financie bez primeraného efektu.
Vláda však zatiaľ tieto návrhy odmieta. Argumentuje snahou posilniť ekonomickú istotu seniorov, ktorých považuje za osobitne zraniteľnú skupinu. Vzhľadom na popularitu trinástych dôchodkov u voličov je ich zrušenie alebo výrazná úprava aj naďalej nepravdepodobná.
