Štátna pomoc pre ľudí s hypotékami, ktorí čelili vysokým úrokovým sadzbám, sa od začiatku nového roka definitívne skončila. Ministerstvo financií, vedené Ladislavom Kamenickým (Smer-SD), od tohto kroku očakáva ročnú úsporu štátneho rozpočtu vo výške viac ako osem miliónov eur. Tento krok znamená presunutie zodpovednosti za klientov, ktorí môžu mať problémy so splácaním svojich úverov, na komerčné banky, avšak bez legislatívnej povinnosti poskytovať pomoc.
Banky opatrné, opozícia varuje
Komerčné banky zatiaľ do poskytovania pomoci neprejavujú veľký záujem a zdržanlivo čakajú na bližšie informácie, ako situáciu vyhodnotia. Slovenská banková asociácia označila možné zásahy ako racionálne len v prípade, že negatívny dopad na klientov bude relevantný a hrozilo by ich odcudzenie. Predseda parlamentného finančného výboru naznačil, že by sa situácia mohla stabilizovať aj na dobrovoľnej báze zo strany finančných inštitúcií. Banky majú čas na svoje rozhodnutie do 1. mája.
Na druhej strane opozícia poukazuje na riziko, že ak banky začnú dotovať vybranú skupinu klientov, náklady sa prejavia vo vyšších poplatkoch alebo úrokových sadzbách pre ostatných zákazníkov. Diskusia sa tak presúva na otázku, do akej miery je spravodlivé preniesť náklady na rozsiahlejší okruh klientov.
Rast sadzieb pokračuje
Situáciu komplikuje nepriaznivá prognóza vývoja úrokových sadzieb. Analytici sú presvedčení, že éra nízkych sadzieb z rokov 2020 a 2021 je definitívne minulosťou. Aktuálna menová politika Európskej centrálnej banky, sprevádzaná rastúcimi výnosmi štátnych dlhopisov, nenasvedčuje výraznejším poklesom. Väčšina odborníkov očakáva stagnáciu alebo mierny nárast úrokov, čo by mohlo mať negatívny dopad na domácnosti s blížiacou sa refixáciou.
Budúcnosť bez mechanizmov
Štát už neplánuje zaviesť žiadne ďalšie podporné mechanizmy na zmiernenie finančnej záťaže občanov s hypotékami. Pre tých, ktorých zasiahla refixácia úrokových sadzieb v najvyšších hodnotách, ide o nepríjemnú situáciu, najmä ak banky nezasiahnu žiadnymi konkrétnymi opatreniami. Ľudia budú musieť zvládať trhové splátky sami, čo môže znamenať výraznú záťaž pre ich rozpočty.
Hoci štátna pomoc podľa Národnej banky Slovenska nepredstavovala systémovú nevyhnutnosť, pre konkrétnu skupinu dlžníkov bola zásadnou finančnou úľavou. Ak sa komerčné banky rozhodnú nenahradiť túto podporu dobrovoľnou realizáciou, slovenské domácnosti musia byť pripravené na ďalšie finančné výzvy, pričom ekonomické vyhliadky naznačujú skôr zhoršenie ako zlepšenie situácie.
