Plošná štátna pomoc obyvateľom, ktorým zvýšili splátky hypoték, má od budúceho roka skončiť. Minister financií navrhuje, aby tento náklad namiesto štátu niesli komerčné banky. Tento zámer bol pre banky prekvapením, keďže o ňom neboli vopred informované. Slovenská banková asociácia žiada od rezortu financií ďalšie detaily. Téme sa venoval Denník N.
Nejasný plán a finančné očakávania
Minister financií Ladislav Kamenický predstavil konsolidačné opatrenia, medzi ktoré patrí aj plán získať od bankového sektora dodatočný príspevok vo výške 50 miliónov eur. Tieto prostriedky majú nahradiť doterajšiu štátnu pomoc so splátkami hypoték, ktorá vlani dosiahla výšku 38 miliónov eur a od januára do júna tohto roka takmer 35 miliónov eur. Minister však zatiaľ nekonkretizoval, ako má byť táto povinnosť implementovaná, čo vnáša do situácie značnú neistotu. Očakáva sa, že dohodu bude hľadať buď administratívnym nariadením, alebo rokovaniami.
Národná banka Slovenska v minulosti varovala, že podobná forma pomoci nie je potrebná, keďže väčšina dlžníkov mala dostatočné finančné rezervy na zvládnutie vyšších úrokov. Zároveň považuje aktuálne úrokové sadzby za normálne, na rozdiel od výnimočne nízkych sadzieb v minulých rokoch. Napriek týmto argumentom štát pomoc presadil, čo teraz kladie bremeno konsolidácie priamo na finančný sektor.
Hrozba vyšších poplatkov
Banky vnímajú navrhovaný dodatočný odvod ako záťaž, ktorá môže mať negatívne dôsledky nielen na ich finančnú stabilitu, ale aj na klientov. Podľa Slovenskej bankovej asociácie by sa komerčné banky pravdepodobne snažili kompenzovať straty zvýšením poplatkov za bežné bankové služby. To by znamenalo vyššie náklady aj pre bežných klientov, ako seniorov, študentov či budúcich žiadateľov o hypotéku.
Ak vláda prinúti banky prevziať náklady na pomoc s hypotékami, mohlo by to ovplyvniť aj úrokové podmienky. Banky by mohli zvýšiť úroky na nových úveroch alebo znížiť výnosy na sporiacich produktoch. Prípadné rozdelenie nákladov na všetkých klientov bánk by tak predstavovalo skrytú formu dane, ktorú by zaplatila celá spoločnosť.
Neistota a riziko pre trh
Táto situácia vytvára neistotu nielen pre banky, ale aj pre desiatky tisíc domácností, ktoré na štátnej pomoci záviseli. Ak by vláda nepokračovala v systéme podpory a zároveň neprinútila banky túto povinnosť prevziať, najviac by trpeli práve dlžníci čeliaci vyšším nákladom na hypotéku. Tí by prišli o významnú časť mesačného rozpočtu, čo by mohlo viesť k ďalším sociálnym a ekonomickým problémom.
Na druhej strane, bankový sektor upozorňuje, že nadmerné zdaňovanie môže oslabiť jeho kapitál, čo by mohlo ovplyvniť financovanie slovenskej ekonomiky. Banky sú kľúčovými investormi slovenských štátnych dlhopisov, pričom vláda ich potrebuje na zvládnutie rozpočtového deficitu. Opatrenia, ktoré zasiahnu rentabilitu bánk, môžu preto predstavovať dlhodobé riziko nielen pre trh, ale aj pre štátnu pokladnicu.
