Slovenský plynárenský priemysel (SPP) od januára 2024 presmeroval tok zemného plynu na alternatívnu trasu z dôvodu neúspešného uzavretia novej tranzitnej dohody s Ukrajinou. Tradičná dodávka plynu, ktorá v minulosti smerovala cez ukrajinské územie, aktuálne prúdi novou južnou trasou cez Áziu a plynovod Turkish Stream, vedúci cez Balkánsky polostrov. Aj napriek tejto výraznej zmene vedenie SPP ubezpečuje, že energetická bezpečnosť krajiny zostáva zachovaná a zásobovanie prebieha bez problémov.
Zabezpečenie dodávok cez južný koridor
Vzhľadom na nemožnosť pokračovať v ukrajinskom tranzite zvolil SPP alternatívnu trasu cez turecké územie a následne cez Srbsko a Maďarsko. Táto nová logistická trasa je podľa vedenia spoločnosti dostatočne spoľahlivá a nepredstavuje riziko pre zásobovanie slovenských odberateľov. Firma uvádza, že vďaka dlhodobej príprave na zimnú sezónu dokáže náhradný koridor plné pokryť domáce potreby energie bez výpadkov alebo významných kapacitných obmedzení.
SPP zároveň v súlade s pravidlami stanovenými Európskou úniou preveril letnú sezónu napĺňaniu zásobníkov zemného plynu. Do 1. novembra plánuje spoločnosť zabezpečiť celkové zásoby vo výške približne 17,7 terawatthodín, čo podľa nej bohato postačuje na pokrytie spotreby všetkých slovenských domácností a podnikov počas celej nadchádzajúcej vykurovacej sezóny.
Cenový dopad novej trasy a európske dilemy
Napriek tomu, že dostupnosť a množstvo zemného plynu sú momentálne dostatočne zabezpečené, pretrvávajú obavy týkajúce sa cenovej stability. Nová alternatívna trasa totiž prináša so sebou vyššiu logistickú náročnosť, čo môže viesť k rastu prepravných nákladov a tým aj cien plynu pre slovenských spotrebiteľov. K tomuto problému prispievajú aj aktuálne geopolitické okolnosti a politika Európskej únie, ktorá sa snaží znižovať energetickú závislosť od Ruska.
Podľa vedenia SPP je dôležitým faktorom súčasná nejednotnosť nasledovania európskej energetickej stratégie naprieč členskými krajinami. Viaceré významné štáty EÚ totiž naďalej pokračujú v masívnych nákupoch ruského skvapalneného zemného plynu LNG. Takáto situácia na európskom energetickom trhu spôsobuje výraznú neistotu, ktorá následne negatívne zasahuje aj domácich slovenských spotrebiteľov.
Zároveň existujú zásadné rozdiely v doterajších tranzitných poplatkoch medzi jednotlivými európskymi krajinami. Tranzit plynu cez Poľsko stojí približne 10 eur za megawatthodinu, zatiaľ čo preprava alternatívnou trasou cez bulharské územie v rámci Turkish Stream sa pohybuje iba na úrovni približne 2,50 eura za megawatthodinu. Preto sa SPP obracia na Európsku komisiu s výzvou na harmonizáciu tranzitných poplatkov naprieč EÚ, čo by mohlo priniesť stabilitu do cenovej politiky a znížiť tlak na konečných odberateľov plynu.
Aktuálne výzvy energetickej politiky Slovenska
Zmena trasy dovozu zemného plynu síce predstavuje významný zásah do zabehnutej logistickej praxe, podľa zástupcov SPP však nejde o krok, ktorý by energetickú stabilitu Slovenska ohrozil. Základným cieľom v tejto chvíli ostáva zabezpečiť cenovú dostupnosť energie pre domácnosti a podniky v krajine. Spoločnosť ubezpečuje, že všetky logistické, technologické a kapacitné prípravy na nadchádzajúcu zimu prebiehajú podľa plánu a môžu garantovať bezproblémový priebeh zimného obdobia.
Kompetentní v SPP preto zdôrazňujú, že hoci ide o bezprecedentnú situáciu, nie je dôvod na znepokojenie obyvateľov ani podnikateľov o spoľahlivosť zásobovania. Primárnou starosťou budúcej politiky SPP zostáva udržať stabilné dodávky energií za prijateľnú cenu napriek komplikovanej geopolitickej aj ekonomickej situácii, ktorá energetický trh v súčasnosti sprevádza.
