V aktuálnom roku sa slovenská vláda zameriava na rozsiahlu konsolidáciu verejných financií. Šetriť sa snaží najmä zvyšovaním daní a cien, ale reálne úspory v štátnych výdavkoch sú zatiaľ minimálne. V rámci hľadania ďalších možností úspor prichádza ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny s návrhom na otvorenie druhého dôchodkového piliera. Odborníci však upozorňujú na riziká tohto kroku, ktorý môže mať významné dosahy nielen na štátny rozpočet, ale aj na budúcnosť dôchodkového systému a dôveru sporiteľov.
Plánované otvorenie druhého piliera: Krátkodobý zisk pre štát, dlhodobé riziká pre sporiteľov
Minister práce Erik Tomáš navrhuje dočasne otvoriť druhý pilier dôchodkového zabezpečenia. Táto zmena by umožnila približne 1,9 milióna sporiteľov opäť si zvoliť, či v systéme chcú zostať, alebo svoje úspory presunú späť do prvého piliera. V druhom pilieri je zhromaždených viac ako 16,5 miliardy eur, no priemerný mesačný dôchodok z neho dosahuje len okolo 25 eur, čo spochybňuje efektivitu systému najmä pre staršie ročníky.
Za bežných okolností môžu ľudia vstúpiť alebo vystúpiť z druhého piliera len raz počas svojej pracovnej kariéry. Otvorenie piliera by znamenalo, že všetky doteraz nasporené prostriedky môžu byť jednorazovo presunuté späť do štátom spravovanej Sociálnej poisťovne. Takýto krok by štátu priniesol dodatočný krátkodobý príjem mimo rozpočtu a znížil potrebu štátnych dotácií na výplatu dôchodkov.
Neprehliadnite
Odhady hovoria, že ak by sa táto možnosť otvorila, systém by mohlo opustiť až 200-tisíc sporiteľov. Pre štátnu kasu by to mohlo znamenať jednorazový prínos viac ako jednej miliardy eur; v optimistickom scenári až dve miliardy. Tieto financie by mohli znížiť štátne dotácie do dôchodkov až trojnásobne a zabezpečiť vyplácanie dôchodkov vrátane trinásteho dôchodku v najbližších rokoch.
Dlhodobé dosahy a investičná neistota
Aj keď otvorenie druhého piliera môže krátkodobo pomôcť rozpočtu, odborníci upozorňujú na vážne dlhodobé dôsledky. Presun peňazí späť do prvého piliera zvýši budúcu zadlženosť Slovenska a prehĺbi deficit Sociálnej poisťovne. Dôchodkový systém by sa dostal do ešte väčšej závislosti na odvodoch pracujúcich a štátnom rozpočte, čo by do budúcna mohlo výrazne ohroziť jeho stabilitu.
Historicky už k otvoreniu systému došlo viackrát a každý z týchto zásahov znižoval dôveru verejnosti v dlhodobú udržateľnosť dôchodkových schém. Z druhého piliera doteraz vystúpilo spolu vyše 420-tisíc sporiteľov, čo narušilo jeho vývoj a kontinuitu.
Neprehliadnite
Riziká však vidia aj dôchodkové správcovské spoločnosti. Neistota o budúcnosti systému a hrozba rýchleho výberu peňazí núti správcov odkladať rizikovejšie, no potenciálne výnosnejšie investície, predovšetkým do akcií. Negarantované fondy – akciové a indexové – totiž len za posledný rok zhodnotili úspory sporiteľov o 6 až 10 percent, zatiaľ čo garantované fondy dosiahli výnos od 2,5 do 3,5 percenta. Hrozba zákonných zmien a obmedzení znižuje možnosti správne fondy reinvestovať a dlhodobo zveľaďovať úspory klientov.
Viac neistoty, menej istoty na dôchodku
Otvorenie druhého piliera a s tým spojená možnosť masívnych presunov úspor späť do štátneho systému síce prinesie okamžitý príjem, no reálne oslabí stabilitu i dôveru v dôchodkový systém na Slovensku. Riziká spočívajú v budúcom financovaní dôchodkov aj v schopnosti dôchodkových spoločností efektívne investovať dôchodkové úspory. V kombinácii s doterajšími rozporuplnými zásahmi do systému by opakované otvorenie druhého piliera mohlo prispieť k ďalšiemu oslabeniu dôchodkovej istoty pre všetky generácie sporiteľov.
