Slovensko si stanovilo ambiciózny cieľ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Napriek tomuto záväzku však krajina čelí viacerým prekážkam, ktoré komplikujú cestu k trvalo udržateľnej energetike. Slovenská asociácia pre trvalo udržateľnú energetiku (SAPI) upozorňuje na nepriaznivé podmienky, ktoré brzdia rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a realizáciu takzvaného Zeleného scenára zameraného na výrazné zníženie emisií.
Jedným z hlavných problémov je zložitý a zdĺhavý proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). V súčasnosti na Slovensku neexistuje ani jediná veterná elektráreň s ukončeným EIA procesom. Projekty, ktoré začali pred štyrmi rokmi, stále nemajú finálne stanovisko, čo poukazuje na nedostatky v administratíve a povoľovacom procese.
Ďalšou výzvou je obmedzená kapacita energetickej infraštruktúry. Súčasná elektrizačná sústava nie je dostatočne moderná a flexibilná na integráciu nových obnoviteľných zdrojov. Aby bolo možné efektívne pripojiť OZE k existujúcej sieti, je nevyhnutná rozsiahla modernizácia a posilnenie infraštruktúry, čo si vyžiada investície v hodnote miliárd eur.

Potenciál pre ekonomiku a ceny energií
Napriek prekážkam má rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku značný potenciál. Implementácia Zeleného scenára by mohla viesť k zníženiu cien energií a obmedzeniu závislosti od dovozu palív zo zahraničia. Okrem toho by sa znížili náklady spojené so znečistením ovzdušia a jeho negatívnymi dopadmi na zdravie obyvateľstva.
Investície do OZE by tiež vytvorili nové pracovné miesta v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, ako sú moderný priemysel, digitalizácia či vývoj a prevádzka energetických úložísk. Slovensko má príležitosť výrazne zmodernizovať svoju energetiku a posilniť hospodárstvo, čo si však vyžaduje nielen technickú a investičnú pripravenosť, ale aj silnú politickú vôľu a kvalitnú verejnú diskusiu založenú na faktoch.
Nedôvera a dezinformácie ako brzdový faktor
Napriek jasným prínosom obnoviteľných zdrojov panuje voči nim značná nedôvera. Táto skepsa je často spôsobená šírením dezinformácií a mýtov, ktoré vyplývajú z nedostatku osobnej skúsenosti obyvateľov s týmto typom energetiky. Pre mnohých sú OZE abstraktným pojmom bez viditeľných výsledkov.
Medzi najrozšírenejšie mýty patria tvrdenia, že solárne panely nie sú ekologické kvôli náročnosti ich výroby, že veterné turbíny spôsobujú zdravotné problémy v dôsledku infrazvuku alebo že OZE nie sú ekonomicky výhodné a zvyšujú ceny energií. Tieto tvrdenia sú len zriedka podložené vedeckými dôkazmi, no napriek tomu sa rýchlo šíria a ovplyvňujú verejnú mienku.
Nedôveru posilňuje aj slabá a nekoordinovaná komunikácia zo strany štátu a politických predstaviteľov. Chýba systematické vysvetľovanie prínosov, fungovania a ekonomickej logiky prechodu na obnoviteľné zdroje, čo vytvára priestor pre šírenie zavádzajúcich informácií. V niektorých prípadoch sú dezinformácie podporované záujmovými skupinami, ktoré majú ekonomický prospech z udržania tradičných fosílnych modelov energetiky.
Pre úspešný prechod na udržateľnú energetiku je nevyhnutné budovať dôveru verejnosti prostredníctvom transparentnej komunikácie a vzdelávania. Len tak je možné prekonať existujúce bariéry a naplno využiť potenciál, ktorý obnoviteľné zdroje Slovensku ponúkajú.