Slovenský sociálny systém vykazuje významné nedostatky v adresnosti a efektivite prerozdeľovania prostriedkov. Podľa najnovšej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) veľká časť finančnej podpory smeruje paradoxne k domácnostiam, ktoré patria medzi najbohatšie. Hoci systém ako celok prispieva k znižovaniu rozdielov medzi jednotlivými príjmovými skupinami, niektoré dávky narúšajú princípy solidarity a spôsobujú, že nízkopríjmoví občania doplácajú na podporu lepšie situovaných.
Nespravodlivé prerozdeľovanie na príklade tehotenskej dávky
Tehotenská dávka predstavuje názorný príklad kontroverzného nastavenia systému. Štát na nej ročne vynaloží približne 48 miliónov eur, pričom domácnostiam v horných 10 percentách príjmovej škály sa dostáva až 10 miliónov eur. Naopak najchudobnejšie domácnosti, ktoré majú prirodzene najväčšiu potrebu finančnej podpory, získať dokážu len 3 milióny eur. Práve tento zásluhový princíp tak dramaticky znižuje sociálnu rovnosť a v praxi spôsobuje neprimeranú podporu najbohatších rodín na úkor nízkopríjmových skupín.
Nedostatky sa pritom netýkajú len tohto konkrétneho typu dávky. Aj pomoc v hmotnej núdzi a ďalšie sociálne transfery fungujú v systéme, ktorý nedostatočne reflektuje skutočné potreby najzraniteľnejších. Problém spočíva okrem finančného objemu predovšetkým v samotnom nastavení pravidiel a kritérií, ktoré dávky umožňujú čerpať.
Stredná trieda získava najviac, no najchudobnejším zostáva málo
Celkovo má slovenský sociálny systém ročne k dispozícii 4,3 miliardy eur. Z tohto objemu ide najväčší podiel – až 1,7 miliardy eur – domácnostiam zo strednej príjmovej vrstvy, zatiaľ čo najnižším trom skupinám podľa príjmov pripadne približne 1,4 miliardy eur. Zarážajúce je, že najbohatšie domácnosti napriek evidentne nižšej odkázanosti stále získajú značných 1,1 miliardy eur zo sociálnych dávok.
Tieto čísla indikujú pomerne slabú adresnosť systému a zároveň poukazujú na možnú rezervu, ktorú by bolo možné presunúť smerom k tým domácnostiam, ktorých existenčná situácia je výrazne horšia. Ide teda o zásadný potenciál zvýšenia sociálnej spravodlivosti aj hospodárskej efektívnosti prerozdeľovania verejných financií.
Zmena nastavenia dávok ako riešenie vysokého deficitu
Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňujú aj na širší ekonomický kontext. V čase rastúcich rozpočtových deficitov a zvyšujúceho sa zadlženia Slovenska je otázka efektívnosti sociálneho systému o to naliehavejšia. Povaha aktuálnych dávok totiž umožňuje odliv zdrojov smerom k tým domácnostiam, ktoré pomoc nevyhnutne nepotrebujú.
Možným krokom k riešeniu situácie sa preto javí cielené obmedzenie dávok pre najvyššie príjmové skupiny a využitie takto ušetrených prostriedkov na zlepšenie životných podmienok občanov nachádzajúcich sa pod hranicou chudoby. Týka sa to nielen kontroverznej tehotenskej dávky, ale taktiež dávky v hmotnej núdzi či finančne náročných trinástych dôchodkov. Podľa analytikov by takéto úpravy mohli priniesť výrazne väčšiu sociálnu adresnosť i udržateľnosť celého slovenského sociálneho modelu.
