Na Slovensku žije od výplaty k výplate viac ako polovica rodín s deťmi, upozorňuje nedávny prieskum agentúry 2muse pre 365.bank. Situácia bezdetných párov je síce mierne lepšia, no ani v tejto skupine nie je stav ideálny. Prieskum, realizovaný na vzorke 1 015 respondentov ešte v septembri minulého roku, poukazuje na významné rozdiely v správaní sa jednotlivých typov domácností, no zároveň aj na ich spoločné problémy.
Finančné rezervy miznú pod tlakom vysokých výdavkov
Pokrytie bežných mesačných nákladov je síce ľahšie zvládnuteľné pre bezdetných ľudí, no ich časté výdavky na osobnú spotrebu neraz prevyšujú možnosti tvorby finančných rezerv. Až 37 percent párov bez detí priznáva život doslova od výplaty k výplate. I keď rodiny s deťmi evidujú ešte vyššie čísla – v ich prípade je to až nadpolovičných 56 percent –, obe skupiny tým pádom majú veľmi slabú pripravenosť na neočakávané situácie.
Dáta ukazujú, že približne 60 percent bezdetných si pravidelne dopraje drahšie a často nepotrebné veci, čo im značne komplikuje schopnosť našetriť primeranú rezervu. Naopak, u rodičov s deťmi je situácia odlišná – pre nich sú dominantnou položkou práve nevyhnutné náklady spojené s výchovou a starostlivosťou o deti, preto si drahšie výdavky dovoľuje len 44 percent z nich.
V otázke investovania sú čísla pomerne vyrovnané. Investuje približne 36 percent rodičov a asi 39 percent bezdetných. Ak však posudzujeme výšku rezervy, ktorá má byť na úrovni šiestich mesačných príjmov, dosahujú ju iba približne štyri z desiatich domácností, bez ohľadu na to, či majú deti alebo nie.
Rodiny s deťmi patria k najzraniteľnejším skupinám
Finančná nestabilita spôsobuje problémy zvlášť rodinám s deťmi. Táto skupina v súčasnosti patrí medzi najzraniteľnejšie, dokonca výrazne predbehla seniorov, ktorých verejnosť tradične vníma ako najviac ohrozených príjmovou chudobou. Súčasné štatistiky pritom naznačujú, že práve domácnosti s maloletými deťmi zápasia na Slovensku s najväčšími ekonomickými problémami.
Podľa údajov za minulý rok bolo v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia až 980-tisíc Slovákov, teda zhruba každý šiesty obyvateľ krajiny. Najväčšie problémy majú hlavne neúplné rodiny, v ktorých záťaž zvláda len jeden rodič. To sa odráža aj v údajoch o materiálovej a sociálnej deprivácii. Neschopnosť zvládnuť neočakávaný výdavok alebo zabezpečiť si základné potreby dnes trápi až 7,6 percenta Slovákov, prevažne práve rodiny s deťmi.
Seniori, prekvapujúco, nie sú najviac vystavenou skupinou tomuto riziku – podľa dostupných údajov sa minulý rok týkal problém príjmovej chudoby alebo sociálneho vylúčenia len 13,1 percenta dôchodcov, pričom celoslovenský priemer je omnoho vyšší, až 16,5 percenta. Priemerný starobný dôchodok na Slovensku dosahuje 683,10 eura mesačne, čo výrazne prevyšuje oficiálne stanovenú hranicu príjmovej chudoby, ktorá predstavovala približne 509 eur mesačne.
Východiskom môže byť lepšia finančná disciplína a plánovanie
Odborníci zdôrazňujú, že podstata problémov nie je výhradne v nižších príjmoch. Kľúčovým faktorom pri tvorbe finančnej rezervy je práve schopnosť disciplinovane plánovať výdavky a pravidelne sporiť. Aj domácnosti s relatívne vyšším príjmom môžu rýchlo skončiť v ťažkostiach, pokiaľ nebudú vedome pristupovať k svojim financiám.
Aktuálna situácia ukazuje, že slovenské domácnosti, najmä rodiny s deťmi, naliehavo potrebujú nielen rast príjmov, ale aj zlepšenie finančnej gramotnosti a stratégie v plánovaní rodinného rozpočtu. Bez efektívneho prístupu sa budú problémy iba prehlbovať.