Ministerka hospodárstva Denisa Saková vo štvrtok rokovala so zástupcami Európskej komisie a predstaviteľmi najdôležitejších podnikateľských organizácií o dopadoch rastúcich cien energií a budúcnosti európskeho energetického trhu. Slovenskí zamestnávatelia otvorene upozornili na hrozby vážneho oslabenia konkurencieschopnosti domáceho priemyslu.
Priemysel volá po rýchlych riešeniach
Na stretnutí v Bratislave boli zastúpené najvýznamnejšie organizácie slovenského biznisu, ako je Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), Slovenská obchodná a priemyselná komora a Klub 500. Ich predstavitelia zdôraznili dramatické negatívne dopady vysokých cien energií na slovenský priemysel a technologicky pokročilé podniky, ktoré teraz čelia vážnym prekážkam v medzinárodnej konkurencii.
V reakcii na situáciu zástupcovia slovenských zamestnávateľov žiadajú Európsku komisiu, aby urýchlene pripravila krátkodobé opatrenia na znižovanie cien elektriny a zemného plynu. Taktiež apelovali na to, aby Brusel systematicky zohľadňoval špecifické potreby krajín, ktoré sú cenovým vývojom a opatreniami EÚ najviac postihnuté.
Podľa ministerky Sakovej slovenská vláda vníma vážnosť problémov a chce nájsť rovnováhu medzi ekologickou politikou a ekonomickými potrebami priemyselných krajín, kam patrí aj Slovensko. Ministerstvo deklarovalo pripravenosť pokračovať v odbornej a konštruktívnej spolupráci s Európskou komisiou.
Európska komisia: zákaz ruského plynu nebude znamenať arbitráž
Od roku 2028 Európska únia plánuje úplné zastavenie dovozu plynu a iných energií z Ruska. Tento krok by však mohol slovenskú ekonomiku vážne poškodiť – premiér Robert Fico v tejto veci upozornil na možné zdraženie energií pre domácnosti až do výšky 50 percent, pričom spomenul aj riziko miliardovej arbitráže zo strany Gazpromu za neodobraté množstvá plynu podľa uzatvoreného kontraktu.
Európska komisia však slovenskú vládu ubezpečila, že sankčný zákaz plynúcich dodávok od ruských spoločností bude vnímaný ako stav „vyššej moci“. Takáto situácia by krajinu automaticky chránila pred prípadnými zmluvnými pokutami či arbitrážnymi žalobami, čím by Slovensko ušetrilo 16 až 20 miliárd eur, ktoré by inak hrozilo zaplatiť ako pokutu spoločnosti Gazprom.
Domácnosti zasiahne aj nový systém emisných povoleniek
Rok 2027 zároveň prinesie ďalšiu cenovú výzvu. Platnosť vtedy nadobudne nový európsky systém emisných povoleniek, ktorý už nebude limitovaný iba na veľké fabriky, ale zasiahne aj domácnosti a menších podnikateľov. Analytici naznačili, že pri predpokladanej cene 45 eur za tonu emisií by cena plynu pre bežných ľudí mohla stúpnuť až o štvrtinu, benzín a nafta zdražie približne o 10 percent.
Európska únia chce negatívne dopady tohto opatrenia zmierniť prostredníctvom takzvaného Sociálno-klimatického fondu. Slovensko má nárok čerpať približne 1,5 miliardy eur. Tieto zdroje sú určené na financovanie zatepľovania domov alebo dotácie verejnej dopravy, čo má zmierniť zaťaženie domácností s nižšími príjmami.
Neprehliadnite
Podmienkou použitia peňazí je však včasné predloženie národného sociálno-klimatického plánu, pričom vláda jeho vypracovanie nedávno posunula až na koniec aktuálneho roka. Či to ovplyvní disponibilnosť financií z fondu, zatiaľ nie je jasné.
Napriek množstvu výziev, ktorým Slovensko čelí, ministerstvo hospodárstva ubezpečuje, že prípravy na najbližšiu vykurovaciu sezónu pokračujú podľa plánov. Aktuálne nízke hladiny zásob plynu sú v tejto časti roka štandardnou záležitosťou a ich rýchle doplňovanie je plánované najmä na letné mesiace, kedy bývajú ceny najvýhodnejšie.
Téme energetickej bezpečnosti a plynových rezerv sa bude ministerstvo aj vláda v nasledujúcich mesiacoch intenzívne venovať, aby zabránili ohrozeniu dodávok alebo výraznejšiemu odrazu krízy na spotrebiteľských cenách.
