Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) odmietla kritiku bývalého ministra Karla Hirmana a poslanca Karola Galeka (SaS), ktorí spochybnili stav a cenu zásob plynu na Slovensku. Saková ich vyjadrenia označila za nekorektné a uviedla, že zásoby plynu aktuálne zodpovedajú obdobiu letného plnenia.
Zásoby plynu sú aktuálne nižšie, vláda je optimistická
V súčasnosti sú európske zásobníky plynu naplnené približne na 54 percent. Slovenské zásoby zaostávajú, momentálne dosahujú asi 43 percent. Napriek tomu ministerka hospodárstva uviedla, že ide o normálny stav v júni, keďže nákup plynu na doplnenie zásobníkov je podľa nej výhodnejší práve v letnom období, kedy sú ceny komodity najnižšie.
Saková zároveň oznámila, že k 1. novembru budú zásobníky SPP obsahovať predpísaných 17 terawatthodín (TWh) plynu. Okrem toho SPP disponuje dodatočnými približne 7 TWh plynu, uloženými v zásobníkoch Dolné Bojanovice v Česku, aktuálne naplnenými na približne 85 percent. Tieto zásoby slúžia prioritne ako bezpečnostná rezerva pre slovenské domácnosti.
Slovensko v súčasnosti odoberá z Ruska menej ako polovicu potrebného plynu. Pokračuje v diverzifikácii svojich nákupov, dôvodom čoho je údajne obmedzená kapacita naplniť slovenské potreby plynom z Ruskej federácie.
Slovensko čaká stopka na ruský plyn, hrozí výrazný rast cien
Od 1. januára 2028 plánuje Európska únia úplne ukončiť dovoz energetických surovín vrátane plynu z Ruska. Slovenský premiér Robert Fico ostro kritizoval tento krok Európskej komisie s tým, že by jeho zavedenie veľmi negatívne postihlo slovenské domácnosti. Slovensko totiž vystaví potrebe nahradiť približne 3,5 miliardy kubických metrov plynu, ktoré v súčasnosti krajina odoberá cez plynovod Turkstream z Ruska.
Podľa vlády by tento krok mohol vyvolať razantný nárast cien plynu, odhadovaný na 30 až 50 percent. Dodatočne krajine vzniknú výdavky spojené s vyššími poplatkami za tranzit plynu cez alternatívne trasy a celkovým navýšením nákladov na samotnú plynovú komoditu.
Medzi najväčšie riziká patrí aj hrozba arbitráže zo strany Gazpromu, keďže Slovensko má s touto spoločnosťou platnú zmluvu do roku 2035. Premiér Fico uviedol, že zastavenie odberu plynu pre rozhodnutie Únie by mohlo viesť k súdnemu sporu a kompenzáciám v hodnote 16 až 20 miliárd eur. Eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen však tvrdí, že právne analýzy Komisie bezprostrednú hrozbu arbitrážnych žalôb zo strany ruských dodávateľov vylučujú, nakoľko ide o vyššiu moc.
EÚ pomoc neplánuje, vláda pripravuje adresné dotácie domácnostiam
Európska komisia zároveň oznámila, že krajinám zasiahnutým dopadmi zákazu ruských energetických surovín neposkytne žiadne osobitné finančné kompenzácie. EÚ argumentuje tým, že viaceré krajiny už v minulosti samostatne ukončili odber energie z Ruska bez kompenzácií, preto by mali ostatné členské štáty nasledovať rovnaký príklad v záujme spoločnej energetickej bezpečnosti.
Neprehliadnite
V reakcii na tieto udalosti pripravuje vláda reformu energetických dotácií pre domácnosti. Od roku 2026 má Slovensko opustiť celoplošný model pomoci a namiesto toho zaviesť adresnejší systém dotácií. Napriek zmene prístupu má však stále väčšina slovenských domácností zachovať nárok na určitý typ podpory zo strany štátu.
V kontexte cien plynu ministerka Saková odmietla nedávnu kritiku poslanca Galeka o vysokých cenách energií. Uviedla, že Slovensko malo počas energetickej krízy v minulých rokoch jedny z najnižších cien plynu v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ, a súčasnú situáciu označila za stabilnú.
Saková tiež kritizovala bývalého ministra hospodárstva Hirmana za jeho prístup k eurofondovému programu „Zelená domácnostiam“. Podľa ministerky bol počas jeho pôsobenia zaznamenaný iba jediný reálny krok, ktorým bol presun nedočerpaných financií vo výške 30 miliónov eur z predošlého obdobia. Terajšia vláda tvrdí, že plánuje tento program nielen udržať, ale aj v budúcnosti posilňovať.
