Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej Správe o finančnej stabilite z mája 2025 varuje pred možnou vážnou krízou na trhu práce v krajine. Hoci podľa aprílových údajov Ministerstva práce je nezamestnanosť historicky najnižšia (3,71 %, 161 337 uchádzačov o zamestnanie), banka upozorňuje, že aktuálny stav môže byť klamlivý a nestabilný. Ekonómovia NBS vo svojich modeloch nastiňujú aj scenár, v ktorom by slovenskú ekonomiku čakal najväčší otras za posledné desaťročia.
NBS modelovala dva krízové scenáre
V rámci pravidelného stresového testovania slovenských bánk NBS vypracovala dva potenciálne scenáre ekonomického vývoja. V pesimistickejšom variante by sa počet pracovných miest mohol do konca roka 2027 znížiť až o 230-tisíc. To by podľa analytikov znamenalo rekordné prepúšťanie v histórii samostatného Slovenska a zvýšenie miery nezamestnanosti na 11,5 percenta.
Druhý scenár, hoci miernejší, predpokladá nezamestnanosť na úrovni 11,3 percenta, no počíta zároveň s dramatickým poklesom hrubého domáceho produktu. Slovenská ekonomika by podľa tohto variantu v prvom roku krízy poklesla až o 8 percent, čo by predstavovalo vážne ekonomické oslabenie.

Pokiaľ by sa naplnila ktorákoľvek z predpovedí centrálnej banky, zhoršila by sa aj finančná situácia Sociálnej poisťovne. Tá už teraz hospodári s miliardovými stratami a je výrazne odkázaná na štátnu pomoc. Zvýšený počet nezamestnaných a s tým súvisiaci nárast čerpaných dávok by pre Sociálnu poisťovňu znamenal ešte vyššie náklady pri súčasnom poklese poistného.
Eskalácia obchodného konfliktu USA a EÚ
Za hlavného vinníka potenciálnej krízy NBS označuje eskaláciu obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou. Zavedenie vzájomných ciel vo výške 25 percent by podľa odhadov analytikov pripravilo Slovensko o 2,7 percentuálneho bodu hospodárskeho rastu do roku 2027. Clá samotné by však predstavovali iba časť problému.
Podstatne vážnejšie dôsledky pre slovenskú ekonomiku by mala celková neistota a oslabenie celosvetového dopytu, obmedzenie investícií a narušenie kľúčových dodávateľských reťazcov. Slovensko je pritom v porovnaní s inými európskymi krajinami omnoho citlivejšie na takéto výkyvy globálnej ekonomiky.
Zraniteľnosť Slovenska pre závislosť od automobilového priemyslu
Osobitným rizikom, na ktoré poukazuje aktuálna správa NBS, je silná závislosť slovenskej ekonomiky od automobilového priemyslu. Fakt, že Slovensko sústreďuje veľkú časť hospodárskej aktivity do jedinej priemyselnej oblasti, výrazne zvyšuje náchylnosť na negatívne dopady ekonomických otrasov.
Automobilky by boli v prípade uplatnenia nových ciel mimoriadne zraniteľné. Pokles vývozu aj rast vstupných nákladov by mohli prinútiť výrobcov pristúpiť k rozsiahlym úsporným opatreniam, vrátane prepúšťania a znižovania výrobných kapacít. Situácia by sa mohla rýchlo rozšíriť dodávateľským reťazcom a zasiahnuť množstvo súvisiacich slovenských firiem.
Aby sa Slovensko dokázalo efektívnejšie brániť proti negatívnym dôsledkom krízových scenárov, NBS odporúča vláde pokračovať v dôkladnej konsolidácii verejných financií. Rastúca riziková prirážka na slovenské dlhopisy by totiž zvýšila náklady štátu na správu verejného dlhu v čase, keď by ekonomika potrebovala podporu najviac.
Varovania centrálnej banky tak predstavujú vážny signál, ktorý pripomína, že napriek momentálne rekordnej kondícii pracovného trhu nie je Slovensko izolované od globálnych ekonomických turbulencií. Pripravenosť na potenciálne šoky je preto bezpochyby nevyhnutná.