Vláda stojí pred výzvou zastaviť rastúci dlh Slovenska. Podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) bude potrebné už v budúcom roku zaviesť opatrenia v objeme 1,8 miliardy eur, ak chce štát splniť svoj cieľ a znížiť rozpočtový schodok ku koncu roku 2028 na úroveň 2,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Aj napriek tomuto ambicióznemu zámeru to však nemusí stačiť na zastavenie prudko rastúceho verejného dlhu.
Bez intenzívnejších opatrení verejný dlh výrazne porastie
Pokiaľ vláda intenzívnejšiu konsolidáciu verejných financií nezrealizuje, RRZ predpokladá nárast dlhu do konca roku 2028 až na hranicu 68,9 percenta HDP. Odborníci už teraz považujú túto hodnotu pre Slovensko za alarmujúcu, pretože môže negatívne ovplyvniť ekonomickú stabilitu celej krajiny na ďalšie roky.
Analytici konkretizovali opatrenia, ktoré by na stabilizáciu dlhu bolo nutné prijať. Vláda by potrebovala deficit znížiť ešte o čosi viac – aspoň na úroveň 2,7 percenta HDP – a zároveň pokračovať v konsolidačných krokoch minimálne do roku 2029. To si však bude vyžadovať dodatočné stovky miliónov eur úspor v rozpočtoch v každom ďalšom roku.
Do problémov sa Slovensko dostalo aj nedodržaním výdavkových limitov stanovených prísnejšími národnými pravidlami, ktoré v minulosti platili. Zatiaľ čo európske limity pre rast výdavkov dovoľovali vlani navýšenie o 6,2 percenta, národné pravidlá žiadali prísnejšie hospodárenie a nižšiu hranicu nárastu výdavkov štátu. Napriek tomu, že skutočný vlaňajší rast výdavkov dosiahol nakoniec len 3,8 percenta, táto nižšia úroveň nebola výsledkom aktívnych opatrení vlády, ale predovšetkým poklesu cien energií. Bez poklesu cien energií by štát pravdepodobne opäť porušil stanovené limity.
Konsolidácia môže viesť k vyšším daniam aj menším investíciám štátu
Rizikom dlhodobého a pomalého ozdravovania verejných financií je podľa expertov predĺženie obdobia, počas ktorého bude musieť slovenský štát pristupovať k nepopulárnym opatreniam. Najbežnejším spôsobom, ako zabezpečiť potrebný rast príjmov štátu, je zvýšenie daňového zaťaženia obyvateľstva aj podnikov. Domácnosti by tak mohli reálne pocítiť nielen priamy nárast dane z príjmu, ale aj nepriamy nárast cien prostredníctvom spotrebných daní či dane z pridanej hodnoty (DPH).
Tieto zmeny by mohli významne ovplyvniť rozpočty domácností a znížiť ich disponibilný príjem. Slovenské rodiny tým získajú menší priestor na úspory, investície či bežnú spotrebu, čo sa následne môže negatívne podpísať aj pod ekonomický rast celej krajiny.
Okrem tlaku na vyššie dane a odvody by mohlo dôjsť aj k postupnému škrtaniu výdavkov na verejné služby. Do ohrozenia sa tak môžu dostať sektory ako školstvo, zdravotníctvo či sociálna starostlivosť, kde by prípadné obmedzenie financií zasiahlo dostupnosť aj kvalitu služieb ponúkaných občanom. Menšie štátne investície do školstva by mohli v praxi znamenať nižšiu úroveň zázemia v školách, nedostatok kapacít pre prijímanie nových žiakov alebo obmedzenie rozvoja vyučovacích programov.
Návrat k prísnejším národným limitom ako riešenie
Slovenskí analytici preto upozorňujú, že aktuálne európske kritériá, ktoré umožňujú voľnejšiu fiskálnu politiku, nebudú zo strednodobého pohľadu pre Slovensko dostatočne efektívne. Aby štát dokázal zastaviť negatívny trend rastu verejného zadlženia a postupne obnoviť zdravie verejných financií, je nevyhnutné opätovne zaviesť prísnejšie národné pravidlá v oblasti hospodárenia.
Neprehliadnite
Efektívne zavedenie prísnejších rozpočtových limitov by podľa ekonómov umožnilo vláde vykonať potrebné úspory skôr, a tým výrazne obmedziť potrebu bolestivých zásahov do príjmov obyvateľstva a verejných služieb v budúcnosti. Bez jasne stanovených cieľov a dôsledného dodržiavania limitov však hrozí, že Slovensko zostane uväznené v dlhodobom cykle pravidelnej konsolidácie a ekonomickej neistoty, ktorá sa prejaví v každodennom živote domácností ešte celé roky.
