Rada Európskej únie (EÚ) v piatok prijala osemnásty balík sankcií voči Rusku, ktoré hĺbkovo zasahujú bankový a energetický sektor. Slovensko, ktoré tieto opatrenia dlhé týždne blokovalo, napokon zmenilo svoj postoj po intenzívnych rokovaniach, písomných záväzkoch zo strany Európskej komisie (EK) a podpore od nemeckého kancelára Friedricha Merza. K rozhodnutiu prispela aj možnosť riešenia otázok spojených s plánovaným odpojením EÚ od ruského plynu, ktoré je pre Slovensko závažným ekonomickým problémom.
Garancie a podpora pre Slovensko
Písomné garantované záväzky zo strany Európskej komisie tvoria základ zmien v slovenskom postoji. EK sa zaviazala poskytnúť podporu v oblasti stabilizácie cien neruského plynu, ich prípadného nedostatku a finančnej kompenzácie prepravných poplatkov. Zároveň sa plánuje diskusia o využití eurofondov na elimináciu dosahov vysokých cien plynu a na podporu ekonomickej stability krajiny.
Dodatočne sa Slovensku podarilo zabezpečiť záväzok Európskej komisie o účasti na možných arbitrážach týkajúcich sa ruského Gazpromu, ak by táto spoločnosť neplnila svoje súčasné zmluvné záväzky. Súčasná dohoda o dodávkach plynu takto zostáva predmetom ochrany aj na právnej úrovni.
Ďalšie uistenie prišlo zo strany Nemecka, keď kancelár Friedrich Merz prisľúbil, že otázky spojené s energetickou bezpečnosťou Slovenska budú témou na nadchádzajúcich zasadnutiach Európskej rady. Podpora Nemecka má byť kľúčová pri ďalších rokovaniach o budúcich sankciách.
Dopady na slovenskú ekonomiku
Slovensko čelí značným ekonomickým hrozbám v súvislosti s plánovaným odpojením EÚ od ruského plynu od roku 2028. Strata príjmov z tranzitných poplatkov cez plynovod Eustream, ktorý generuje státisíce miliónov eur ročne, by mala výrazne negatívny dopad na štátny rozpočet. V prípade ukončenia tranzitu ruského plynu cez Slovensko dôjde k trvalému výpadku stabilného zdroja príjmov, čo by mohlo ovplyvniť aj konsolidačné snahy vlády.
Ďalší problém predstavuje očakávaný nárast cien plynu v dôsledku obmedzených alternatívnych zdrojov energie v EÚ. Aj keď Slovensko už diversifikovalo dovozy plynu, alternatívni dodávatelia ako Nórsko či LNG terminály ponúkajú štrukturálne drahšie možnosti. Nárast cien by zasiahol najmä slovenský priemysel, ktorý patrí medzi energeticky najnáročnejšie v EÚ. Následné zvýšenie výrobných nákladov by mohlo znížiť konkurencieschopnosť slovenských firiem, viesť k úbytku pracovných miest alebo dokonca k zatváraniu výrobných podnikov.
Opatrenia a ďalšie rokovania
Slovenská vláda upozorňuje na nepriaznivé dopady opatrení na národnú ekonomiku a plánuje presadzovať národnoštátne záujmy aj pri ďalších rokovaniach v rámci EÚ. Premiér Robert Fico deklaroval, že Slovensko nepodporí úplné zastavenie dodávok ruského plynu do EÚ a plánuje využívať svoje hlasovanie v Rade EÚ na presadzovanie kompenzačných mechanizmov.
V prípade ďalšieho balíka sankcií, ktorý by mohol nadviazať na už schválený osemnásty balík, má Slovensko priestor na ďalšie rokovania, keďže ich schválenie opäť vyžaduje jednomyseľný súhlas členských krajín. Vláda pripravuje stratégiu na presadenie národných záujmov s cieľom zabezpečiť čo najnižší negatívny dopad na hospodárstvo a sociálnu stabilitu.
Neprehliadnite
Zákaz dovozu ruského plynu však zostáva prioritou väčšiny členských štátov EÚ, pričom tento krok je podmienený geopolitickými a bezpečnostnými dôvodmi. Energetická nezávislosť od Ruska je vnímaná ako strategický cieľ, ktorý má eliminovať bezpečnostné riziká a podporovať dlhodobú stabilitu európskeho priestoru.
