Slovensko sa pripravuje na výraznú zmenu v tom, ako budú deti fungovať na internete. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pod vedením Samuela Migaľa finalizuje návrh zákona, ktorý počíta so zákazom prístupu na sociálne siete pre osoby mladšie ako 16 rokov. Ide o reakciu na rastúce riziká online prostredia a podľa rezortu má ísť o jeden z najzásadnejších zásahov do digitálnej politiky štátu.
Impulzom k legislatívnej iniciatíve sú najmä dáta o správaní a skúsenostiach maloletých na internete. Odborné prieskumy ukazujú, že jedenásť percent detí na Slovensku má za sebou skúsenosť s online šikanou, pričom takmer polovica pravidelne dostáva znepokojujúce správy. Zarážajúce je aj to, že približne dve tretiny neplnoletých narazili na sexuálny obsah, ktorý by pre ich vek nemal byť dostupný.
Dáta, ktoré spustili zmenu
Problém sa však nekončí pri nevhodnom obsahu. Viac než tretinu dievčat oslovili cudzie osoby so žiadosťou o intímne fotografie a jedenásť percent detí má priamu skúsenosť so sextingom. Podľa štátu ide o jasný signál, že doterajšie nástroje ochrany nestačia. Ministerstvo preto tvrdí, že bez zásadného legislatívneho kroku sa nepodarí riziká systematicky obmedziť.
Slovenský návrh zároveň zapadá do širšieho medzinárodného vývoja. Austrália už zaviedla vekovú hranicu 16 rokov pre používanie platforiem ako TikTok či Instagram, pričom zodpovednosť za dodržiavanie pravidiel nesú samotné technologické firmy. Podobným smerom sa uberá aj Dánsko a otázku otvoril Európsky parlament, ktorý odporúča rovnaký vekový limit.
Politická zhoda aj zahraničné vzory
Na domácej scéne nachádza myšlienka širokú podporu. Prezident Peter Pellegrini považuje sociálne siete za vážnu hrozbu pre psychiku detí a otvára diskusiu aj o hranici 13 rokov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa prikláňa k rakúskemu modelu so stanoveným limitom 14 rokov. Súhlas vyjadruje aj detský ombudsman Jozef Mikloško, ktorý dlhodobo poukazuje na zhoršovanie duševného zdravia mládeže.
Pripravovaný zákon však nemá byť len o zákaze samotného prihlásenia sa na platformy. Rezort plánuje riešiť aj ochranu digitálnej identity detí, reagovať na hrozby spojené s deepfake obsahom a prvýkrát systematicky regulovať činnosť detských influencerov. Súčasťou opatrení má byť aj zriadenie špecializovaného centra, ktoré bude pomáhať rodičom, školám a koordinovať postupy štátu.
Prínosy aj upozornenia kritikov
Zástancovia regulácie zdôrazňujú predovšetkým ochranu psychického zdravia. Sociálne siete sú nastavené tak, aby udržiavali pozornosť používateľov prostredníctvom návykových mechanizmov, čo môže u detí viesť k úzkostiam, problémom so sústredením a depresiám. Obmedzenie prístupu by podľa nich znížilo tlak na neustále porovnávanie sa a vytvorilo viac priestoru pre reálne vzťahy a aktivity mimo obrazoviek.
Oponenti naopak upozorňujú na technické limity a možné vedľajšie efekty. Deti môžu zákaz obchádzať pomocou falošných účtov, VPN služieb či registrácií na mená dospelých, čím by sa presunuli do prostredia bez kontroly. Zároveň sa otvára otázka ochrany súkromia, keďže overovanie veku môže viesť k masovému zberu citlivých údajov aj od dospelých používateľov. Kritici varujú aj pred rizikom sociálnej izolácie a oslabením digitálnych zručností.
