Slovenské zásobníky plynu sú v kritickom stave. Momentálne sú naplnené iba na úrovni 38 percent, čo je výrazne menej ako v rovnakom čase minulého roka, keď zaznamenávali naplnenosť okolo 72 percent. Aktuálnych 13,4 terawatthodiny (TWh) celkovej zásoby plynu predstavuje najnižšiu úroveň od obdobia pandémie v roku 2021, hoci rekordne zlá situácia panovala ešte v roku 2022 v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a vypuknutia energetickej krízy.
Štát musí zásadne zrýchliť dovoz plynu
Európska únia stanovila členským krajinám povinnosť zabezpečiť naplnenosť plynových zásobníkov do 1. novembra 2025 na minimálne 90 percent. Začiatkom mája tohto roku síce Európsky parlament navrhol zmiernenie tejto kvóty na 83 percent s flexibilným splnením medzi októbrom a decembrom, táto zmena však zatiaľ čaká na schválenie Radou EÚ. Slovensko je napriek tomu pod enormným tlakom, keďže súčasné tempo dovozu je výrazne nedostatočné. Podľa analytikov z UniCredit Bank bude štát nútený zvýšiť aktuálne objemy dovážaného plynu minimálne o 180 percent, teda takmer trojnásobne oproti minulému roku.
Situáciu komplikuje zastavenie tranzitu cez Ukrajinu, pretože v januári 2025 vypršala tranzitná dohoda medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom. Aktuálne k nám prúdi plyn najmä cez Maďarsko cez plynovod TurkStream, kde denný tok dosahuje približne 8 miliónov kubických metrov, pričom ďalších 1,6 milióna prichádza cez Rakúsko. Spolu ide zhruba o 288 miliónov kubických metrov mesačne, čo je len zlomok z ročnej spotreby Slovenska, ktorá sa pohybuje okolo 4,5 miliardy metrov kubických zemného plynu. Dodatočnú komplikáciu predstavuje už takmer vyčerpaná kapacita plynovodu z Maďarska.
Vláda už na energetickú neistotu reagovala zavedením opatrenia vo forme deklarácie všeobecného hospodárskeho záujmu. Na základe nej má štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) povinnosť zabezpečiť do 1. novembra 2025 minimálne 17,754 TWh strategických rezerv plynu. Toto opatrenie má posilniť energetickú bezpečnosť krajiny pred nasledujúcou vykurovacou sezónou.
Spotreba plynu na Slovensku rastie
Plyn hrá pre slovenské domácnosti aj priemysel kľúčovú úlohu v oblasti varenia a vykurovania. Pri poslednom celoštátnom sčítaní obyvateľstva uviedlo takmer 68 percent domácností, že používajú plyn na tieto účely. V prípade bytov bolo toto číslo len mierne nižšie, na úrovni 66 percent. Medziročná spotreba plynu na Slovensku narástla o vyše 11 percent, čo ďalej zvyšuje tlak na zrýchlené dopĺňanie zásob. Aktuálna spotreba krajiny sa pohybuje na hodnote približne 48 TWh ročne.
Pozitívnou správou pre Slovensko môže byť relatívne stabilná cena plynu na európskych trhoch. Na burze TTF sa cena plynu v máji 2025 pohybuje okolo 37 eur za megawatthodinu (MWh), oproti 32 eur za MWh koncom apríla. Oproti extrémnym cenám z augusta 2022, keď cena plynu dosiahla až 240 eur za MWh, sú súčasné podmienky pre nákup suroviny dlhodobo priaznivejšie. Nízke ceny na trhu by mohli počas leta napomôcť rýchlejšiemu plneniu zásobníkov.
Slovensko diverzifikuje zdroje, prichádzajú nové riziká
Zásobníky na Záhorí, prevažne v oblasti obce Láb, prevádzkované spoločnosťou Nafta, disponujú najväčšou skladovacou kapacitou na Slovensku, ktorá presahuje 28 TWh. Okrem slovenských firiem ich využívajú aj zahraničné subjekty. Strategické zásoby Slovenska sú uložené aj v moravskej obci Dolné Bojanovice v Českej republike, kde má SPP uskladnených približne 6 TWh určených výlučne pre mimoriadne núdzové situácie.
Krajina navyše stojí pred ďalšími energetickými výzvami súvisiacimi s plánovaným celoeurópskym zákazom dovozu ruských energetických surovín od roku 2027. Európska únia predpokladá, že v dôsledku rastúcej dostupnosti skvapalneného zemného plynu (LNG), najmä zo Spojených štátov, bude možné do začiatku vykurovacej sezóny v roku 2025 udržať zásobníky v Európe na úrovni 80 až 85 percent kapacity. Toto by umožnilo stabilnejšie zvládnutie zimného obdobia bez prudkého rastu cien energií.
Neprehliadnite
Napriek diverzifikácii dodávok cez nových partnerov, akými sú napríklad spoločnosti BP, Shell, ENI, RWE či ExxonMobil, ktoré dodávajú neruský plyn cez rakúske a české trasy, zostáva faktom, že Slovensko má ešte stále platnú zmluvu s ruským Gazpromom do roku 2034. Nový rázny krok zo strany USA, v podobe pripravovaného uvalenia 500-percentného dovozného cla na ruské energie, však môže krajiny Európy vrátane Slovenska rýchlo donútiť k definitívnemu ukončeniu závislosti na ruskom plyne. Tento návrh už má podporu dostatočného počtu senátorov a predstavoval by vážne ekonomické následky pre krajiny, ktoré by v odbere z Ruska naďalej zotrvávali.
V blízkej budúcnosti bude dôležité, ako slovenská vláda zvládne tlak EÚ, nových geopolitických podmienok aj stále rastúcej domácej spotreby. Pokiaľ Slovensko nedokáže urýchlene navýšiť import plynu a naplniť zásobníky, už budúca vykurovacia sezóna môže byť mimoriadne komplikovaná.
