Slovenská ekonomika na začiatku roka 2025 výrazne spomalila, pričom najnovšie čísla naznačujú ďalšie zhoršovanie finančnej situácie krajiny. Medziročný rast hrubého domáceho produktu (HDP) dosiahol len 0,9 percenta, čo predstavuje najpomalšie tempo za posledné dva roky. Po zohľadnení sezónnych vplyvov je tempo rastu ešte miernejšie, na úrovni 1 percenta; medzikvartálne sa ekonomika zvýšila len o 0,2 percenta. Ide o jasný signál, že hospodárstvo vstúpilo do fázy útlmu.
Domáci dopyt ako hlavný ťahúň, investície a spotreba oslabujú
Hoci slovenský zahraničný obchod zápasí s pokračujúcou globálnou neistotou, najmä v oblasti exportu, rast HDP podporili najmä výdavky domácností a verejného sektora. Spotreba domácností však narastala pomalšie ako v predchádzajúcich obdobiach, čo naznačuje buď znižovanie ich kúpnej sily, alebo väčšiu opatrnosť pri spotrebe.
Podstatným problémom je pretrvávajúco slabý investičný apetít. Investície ostali utlmené aj v prvom štvrťroku, čo poukazuje na pretrvávajúcu nedôveru podnikateľov v budúcnosť slovenského hospodárstva. Tento trend brzdí dlhodobo udržateľný rast celej ekonomiky.
Významnú úlohu v aktuálnom vývoji zohrali aj prijaté fiškálne opatrenia, pričom najvypuklejší je vplyv novej transakčnej dane. Medziročne pritom klesla celková zamestnanosť o 0,3 percenta, na úroveň 2,412 milióna pracujúcich. Zvýšenie životných nákladov spolu so znižujúcim sa počtom zamestnaných môže ďalej utlmovať domáci dopyt v najbližších mesiacoch.
Transakčná daň pod tlakom podnikateľov, ceny rastú
Jedným z hlavných faktorov nepokoja v podnikateľskom prostredí sa stala nová daň z finančných transakcií. Väčšina podnikateľov tento zásah hodnotí ako mimoriadne škodlivý. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska až 97 percent respondentov vyslovilo nesúhlas s opatrením, pričom 77 percent ho považuje za úplne nezmyselné a ďalších 20 percent sa stavia prevažne negatívne.
Odráža sa to aj v praxi – viac ako 22 percent firiem už zvýšilo ceny svojich výrobkov a služieb v dôsledku rastu nákladov spôsobených touto daňou. Takmer polovica (47 percent) plánuje ceny zvýšiť v blízkej budúcnosti, zatiaľ čo zvyšných 23 percent uviedlo, že zdražovanie zatiaľ nenastane. Zaujímavým fenoménom je, že 8 percent podnikateľov neuplatňuje vyššie ceny pri hotovostných platbách, čo môže naznačovať tendenciu vyhýbať sa novej dani práve cez hotovostný styk.
Podnikatelia zároveň prispôsobujú aj svoje každodenné operácie – 77 percent podnikov uviedlo, že už obmedzuje počet bankových transakcií, kým 31 percent preferuje hotovostné platby. Najvážnejším signálom je fakt, že 32 percent respondentov uvažuje o čiastočnom alebo úplnom presune podnikania do zahraničia, čo ohrozuje dlhodobú konkurencieschopnosť krajiny.
Opatrný výhľad: Nádej od európskych partnerov
Napriek negatívnemu vývoju existuje pre slovenskú ekonomiku svetielko nádeje v podobe očakávaného oživenia nemeckého hospodárstva, ktoré je jedným z najdôležitejších obchodných partnerov Slovenska. Ak by nemecký priemysel skutočne zaznamenal pozitívny obrat, mohol by zmierniť nepriaznivý vplyv domácich opatrení a vytvoriť priestor na stabilizáciu či dokonca rast slovenského priemyslu.
V prípade priaznivého vývoja by sa slovenský HDP mohol vrátiť na dynamiku približne 2 percenta, čím by sa zmiernili aktuálne ťažkosti spôsobené domácou politikou a slabým investičným prostredím. Celková situácia však ostáva napätá, pričom ďalší vývoj bude závisieť nielen od vnútorných reforiem, ale aj od globálnej hospodárskej klímy.
