Slovensko musí do približne 400 dní dokončiť projekty v rámci Plánu obnovy a odolnosti alebo riskuje stratu 2,4 miliardy eur, ktoré zatiaľ zostali nevyčerpané. Počas nedávnej návštevy Bratislavy predstavitelia Európskej komisie vyjadrili obavy nad doterajším tempom vlády Roberta Fica a odmietli súčasné tempo implementácie považovať za dostatočné.
Rozhodujúci finiš za stovky miliónov eur
Doteraz Slovensko vyčerpalo štyri miliardy eur zo 6,4-miliardového balíka plánu obnovy. Časový rámec na naplnenie všetkých stanovených cieľov však uplynie o približne 400 dní, pričom úrady zatiaľ zvládli dokončiť len päť z celkových deviatich žiadostí o platby.
Podľa aktuálnych vyjadrení vicepremiéra Petra Kmeca plánuje vláda odoslať šiestu žiadosť v najbližších týždňoch a siedmu by mala podať na prelome tretieho a štvrtého štvrťroka tohto roka. Následne ôsma platba pôjde do Bruselu až v apríli budúceho roka, pričom posledná, deviata žiadosť o platbu v sume 579 miliónov eur bude odoslaná až v septembri 2026, teda na poslednú chvíľu.
Európska komisia však varuje, že každá chyba pri finálnej žiadosti o platbu povedie k definitívnej strate pridelených peňazí pre Slovensko. Na rozdiel od klasických eurofondov, ktoré po pochybeniach členských štátov putujú späť Bruselu, zdroje z plánu obnovy jednoducho nebudú Slovensku nikdy vyplatené, keďže sú hradené z pôžičiek z finančných trhov.
Riskantné projekty sa nestíhajú, niektoré peniaze sa presunú inam
Úrad vicepremiéra pre plán obnovy priznáva, že niektoré z pôvodne plánovaných projektov už nebude možné do augusta 2026 stihnúť realizovať. Vláda preto v súčasnosti identifikuje opatrenia, pri ktorých bude nevyhnutné presunutie prostriedkov do iných oblastí.
Ako príklad takéhoto presunu slúži nedávna situácia s projektom znižovania emisií v oceliarňach U.S. Steel Košice, kde pre zmenu vlastníctva spoločnosti muselo Slovensko požiadať o presmerovanie 400 miliónov eur na iné sektory, napríklad na výstavbu nových nemocníc a komunitných centier.
K mimoriadne náročným a rizikovým projektom, ktoré aktuálne výrazne zaostávajú, patrí napríklad výstavba plánovaných dvoch veľkých a dvadsiatich regionálnych nemocníc, alebo iniciatívy zamerané na vytváranie inovatívnych vedecko-technologických partnerstiev medzi univerzitami a súkromnou sférou.
Brusel pritom upozorňuje, že vláda môže presúvať peniaze len na projekty, ktoré striktne spĺňajú princípy zelenej a digitálnej transformácie a nemajú významný negatívny vplyv na životné prostredie.
Neprehliadnite
Pomalosť a spory s Komisiou ohrozujú ďalšie európske fondy
Slovensko už v minulosti čelilo problémom, ktoré výrazne zdržali vyplácanie financií z plánu obnovy. Najväčšie zdržanie nastalo pri štvrtej žiadosti platby vo výške 924 miliónov eur po tom, ako vládna koalícia presadila kontroverznú novelu trestného zákona, znižujúcu tresty za ekonomické delikty. Európska komisia to vnímala ako riziko pre ochranu finančných záujmov únie, čo spôsobilo desaťmesačné vyčkávanie na vyplatenie finančných prostriedkov. Peniaze Slovensko získalo až v októbri 2024.
Nielen súčasná vláda Roberta Fica, ale aj predchádzajúca garnitúra Eduarda Hegera mala problémy so splnením niektorých podmienok. Za pôsobenia predošlej vlády druhá platba meškala takmer štyri mesiace kvôli problémom so zavedením výdavkových limitov.
Tieto udalosti spôsobili, že v Bruseli narastá nervozita zo spôsobu, akým Slovensko čerpá európske zdroje. Nedávno dokonca predstavitelia nemeckej vlády otvorene pripustili, že pokiaľ Bratislava nezmení prístup, budú navrhovať pozastavenie niektorých štandardných eurofondov pre Slovensko.
